Je islam v Európe obohatením alebo nebezpečenstvom? Odpoveď na túto otázku je jednoznačná: Európa už je vo vojne s islamom!
Autor: Pavel Fendek | Publikováno: 29.03.2016 | Rubrika: Analýzy
Ilustrace
Týchto niekoľko viet nie je nejakou emocionálnou reakciou na teroristické útoky islamských fanatikov v Bruseli. Je výsledkom seriózneho štúdia a premýšľania o podstate islamu a multikulturalizmu. Dnes sa za hrozbu považuje militantný islam (zvaný islamizmus alebo tiež islamský fundamentalizmus), nie však islam ako taký, ako náboženstvo. Inými slovami, za nebezpečenstvo sa nepovažuje náboženská ideológia, ale jej fundamentálne, teda dôsledné uplatňovanie. Je to kardinálny omyl. Problém spočíva v chybnej ideológii.

Je islam v Európe obohatením alebo nebezpečenstvom? Odpoveď na túto otázku je jasná a jednoznačná: je nebezpečenstvom. To tvrdí Jiří Kinkor, ktorého analýzu som čítal už pred niekoľkými rokmi! Invázia moslimských imigrantov, teroristické útoky v Paríži koncom minulého roku a teraz priamo v srdci EÚ, Bruseli, mi dovoľuje tvrdiť, že Európa už je vo vojne s islamom. Politický a mediálny mainstream sa to len pred Európanmi snaží zatĺcť. O islame ako náboženstve mieru už môže hovoriť len totálny ignorant, zapredanec, alebo nevzdelanec. Týmto by mali končiť aj prihlúple diskusie o raste populizmu, pravicového extrémizmu, neonacizme, hnednutí Európy, xenofóbii Európanov ako nepodstatné. Vo vojne neplatí právo azylu pre nepriateľov a tými moslimovia sú, aj keď oficiálne prichádzajú bez zbraní. Invázia je jednoducho invázia a dostať sa k zbraniam nie je ani v Európe zložité. Vinníci, ktorí túto situáciu spôsobili, majster Juncker a spol. za EÚ a Angela Merkel a spol. za jednotlivé vlády členských krajín už mali sedieť za mrežami a čakať na súd, nie predstierať, že riešia problém, ktorý sami zámerne spôsobili.

 

Týchto niekoľko viet nie je nejakou emocionálnou reakciou na teroristické útoky islamských fanatikov v Bruseli. Je výsledkom seriózneho štúdia a premýšľania o podstate islamu a multikulturalizmu. Dnes sa za hrozbu považuje militantný islam (zvaný islamizmus alebo tiež islamský fundamentalizmus), nie však islam ako taký, ako náboženstvo. Inými slovami, za nebezpečenstvo sa nepovažuje náboženská ideológia, ale jej fundamentálne, teda dôsledné uplatňovanie. Je to kardinálny omyl. Problém spočíva v chybnej ideológii. Práve preto, že je chybná, je aj nebezpečná. Je nebezpečná sama o sebe, nie až potom, keď ju niekto uplatňuje dôsledne. Argument, že väčšina moslimov je mierumilovná a umiernená, je preto pre hodnotenie islamu ako militantnej ideológie nepodstatný.

 

Aj mierumilovný a umiernený moslim, pokiaľ narazí na odpor, sa môže v priebehu okamihu zmeniť na krvilačnú beštiu. Už len požiadavka, aby sa moslimovia adaptovali na európske kultúrne pomery, je zo strany moslimov a ich spojencov, multikulturalistov, považovaná za prejav rasového útlaku, netolerancie a náboženskej neznášanlivosti zo strany Európanov. Dokonca aj požiadavky Európanov, aby oni sami mohli žiť podľa svojich vlastných kultúrnych pomerov, sa považujú za urážku a útlak moslimov! Trvanie na tom, že pokiaľ sa moslimovia na európske kultúrne pomery neadaptujú, tak môžu slobodne odísť rovnako, ako slobodne prišli, znamená pre moslimov už rovno akt agresie, vyhlásenie vojny zo strany Európanov. Teror, páchaný na kresťanoch a ďalších menšinách v moslimských krajinách, považujú moslimovia za ich šaríatske právo. Hodnotové systémy Európanov a moslimov sú natoľko nekompatibilné, že ich mierové spolužitie nie je možné, pokiaľ moslimovia nebudú sami cítiť, vedieť a veriť, že ich konanie bude pre nich zničujúce. Musia sa jednoducho znovu naučiť Európanov rešpektovať a báť viac ako smrti. A Európania sa musia znovu stať takými Európanmi ako boli pred prvou svetovou vojnou, neprekonateľní silou ducha a moci.

 

Dôslednosť, s akou vyzdvihuje vieru a zavrhuje rozum, sa islam výrazne odlišuje od moderného kresťanstva a judaizmu. Islam morálne oceňuje mučenícku smrť a degraduje všetko, čo robí jednotlivca samostatným a intelektuálne nezávislým od božej autority. Preto je islam jednoznačne nebezpečnou ideológiou. Neprešiel totiž zásadným sekularizačným procesom, ktorým prešlo kresťanstvo. Kľúčovou postavou v kresťanskom vývoji bol Tomáš Akvinský, ktorý svojím dielom vážne narušil absolútny diktát viery, keď vedľa nej postavil rozum ako dôležitý a suverénny nástroj poznania pozemských zákonov. Vzkriesil tak stáročiami pochované antické myšlienkové dedičstvo, najmä Aristotela. Výsledkom bola renesancia a jej kulminácia v osvietenstve.

 

Pre Západ by islam nebol tak vážnym ohrozením, pokiaľ by sebavedome, hlasito a s plnou morálnou istotou vyzdvihoval svoju kultúru a hodnoty, na ktorých spočíva. Najväčšie nebezpečenstvo hrozí Západu zvnútra. Je ňou fundamentálne kolektivistická a rasistická ideológia multikulturalizmu, ktorá odmieta legitimitu morálneho hodnotenia, odmieta morálne rozlišovať objektívne dobré od objektívne zlého, odmieta fakty. Multikulturalizmus hlásajú nihilistickí profesori prestížnych západných univerzít (o nimi infikovaných politikoch ani nehovoriac). Títo „intelektuáli“ tvrdia, že fakty reality nie je možné objektívne poznávať, že „nikto nie je majiteľom pravdy“, „žiadne jednoduché riešenia neexistujú“, „ svet nie je čiernobiely“ (rozumej dobro a zlo sa nedá objektívne rozlíšiť, nedajú sa vynášať jednoznačné morálne posudky). Z tohto intelektuálneho úpadku potom pramení morálna neistota, nedôvera v seba, obava z jednoznačných, razantných tvrdení a posudkov.

 

Nič ako multikulturalistická ústretovosť a zmierlivosť nemôže viac živiť snahy o dôslednejšie (t. j. fundamentálnejšie) uplatňovanie islamu, jeho expanziu a jeho ambície na svetovú dominanciu. To, čo nedokážu teroristi, bezpečne dokáže multikulturalizmus, pretože intelektuálne odzbrojuje našu kultúru a eliminuje možnosť sebaobrany proti deštruktívnemu mysticizmu islamu. Čo viac môže imámom a radovým moslimom pomôcť v sebavedomom šírení islamu ako zdržanlivosť Západu v morálnom hodnotení ich nebezpečnej ideológie? Čo ich môže viac povzbudiť, ako pochybovanie Západu o správnosti vlastnej kultúry? Veľmi výstižne to zhrnul americký publicista Robert Tracinski v súvislosti s francúzskymi výbuchmi násilia: „Nejde len o to, že sa francúzski moslimovia musia asimilovať do francúzskej kultúry. Najskôr musí existovať sebavedomá kultúra, do ktorej je možné asimilovať sa. Nedá sa asimilovať do kultúry, ktorá sama seba ničí a vymazáva“.

 

Aký neskutočný rozmer má zvrhlosť ideológie multikulturalizmu dokumentujem na zážitku rusko-slovenského spisovateľa pána Chelemendika z Francúzska ešte z čias pred migračnou inváziou:

Francúzi nemôžu v rámci multikultúrneho modelu vôbec nič urobiť. Keď som išiel francúzskym metrom v Paríži, bolo to maximálne nebezpečné. Cestujem veľa, ale nebezpečnejšie metro som nevidel, usudzujem podľa toho, koľko tam bolo zločincov a že žiaden z nich nebol Francúz. Išiel som do centra Paríža, kde som mal schôdzku, a potom mi kolega vysvetlil: „Keď na teba zaútočia, nedaj bože, aby si v metre udrel nejakého Araba alebo černocha, on ťa môže biť, koľko chce, ale ak ho udrieš ty, zavrú ťa.“ Takže v multikultúrnom systéme, ktorý vo Francúzsku a v celej Európe funguje, kde imigrant je nejaké posvätné zviera, posvätná krava, sa nič nezmení a nikto nebude nič robiť. Celé to bude eskalovať a teror bude tým prvým, s čím sa Európa stretne“. Predpoveď pána Chelemendika sa naplňuje, či už je to Paríž, alebo Brusel. Kto je najbližší na rade môžeme veštiť z krištáľovej gule.

 

 

Pavel Fendek

Inštitút národnej politiky

Bratislava

Slovenská republika