"Sluší se, aby žena žila pod botou muže" (Turecké přísloví)

VEĽKÉ OBLIEHANIE MALTY

Autor: Tomáš Klubert | Publikováno: 8.9.2010 | Rubrika: Historie
Ilustrace

Dňa 29. marca 1565 boli obyvatelia Konštantínopolu (dnešného Istanbulu) svedkami veľkolepej udalosti. Metropolu Osmanskej ríše opúšťala vojnová flotila, aká nemala páru od dôb starého Ríma. Morskú hladinu čerilo 130 galér, 30 galeás a galeát, 11 obrovských nákladných plachetníc a desiatky menších plavidiel. Na ich palubách sa tiesnilo takmer 40 000 ľudí. Námorníkov, veslárov, delostrelcov, moslimských duchovných, dervišov a predovšetkým vojakov: 6 300 janičiarov, 9 000 sipáhiov, 4 000 jajalárov, 4 000 dobrovoľníkov a 5 000 násilne odvedených mužov. Za osmanskou flotilou sa ako hyeny vetriace korisť plavili lode rôznych dobrodruhov, pirátov a obchodníkov s otrokmi. Cieľom tejto mohutnej armády bol 1 800 km vzdialený ostrov Malta, hlavné sídlo johanitov, presnejšie Rytierskeho a špitálnického rádu svätého Jána Jeruzalemského. 

Rehoľa johanitov vznikla roku 1113 v Jeruzaleme. Jej prvotným poslaním bolo poskytovať opateru a ošetrenie pútnikom do Svätej zeme. Zakrátko sa však zmenila na vojenský mníšsky rád pod vedením na doživotie voleného veľmajstra. Po páde križiackeho panstva vo východnom Stredomorí sa johaniti roku 1309 presťahovali na bohatý egejský ostrov Rodos. Susedstvo bojovných rytierov bolo tŕňom v oku rozpínavej Osmanskej ríše. V máji roku 1480 napadol rovnomennú metropolu ostrova so silnou armádou veľkovezír Gedik Ahmed paša, ale už o tri mesiace neskôr musel s vysokými stratami ustúpiť. Osudným sa pre johanitov stal druhý osmanský útok, ktorý prebiehal pod osobným velením sultána Sülejmana I. Obliehanie Rodu začalo 26. júna 1522. Po šiestich mesiacoch delostreleckého bombardovania a zúrivých útokov väčšina obrancov padla a mestské hradby sa zmenili na rozvaliny. Veľmajstrovi Philippovi Villiersovi de L´Islle-Adam nezostávalo iné východisko, než prijať veľkorysé podmienky kapitulácie. Rytieri, ktorí prežili, mohli slobodne odísť a odviezť so sebou všetky posvätné relikvie.

Johaniti sa po páde Rodu ocitli v úlohe vyhnancov. Vlastnili síce značné majetky v celej Európe, ale tie nemohli vyvážiť stratu zvrchovaného rádového územia. V najväčšej núdzi im pomohol rímsko-nemecký cisár a španielsky kráľ Karol V. Habsburský. Za symbolickú daň jedného loveckého sokola ročne daroval johanitom 24. marca 1530 Maltské súostrovie. Rytieri svätého Jána tak mali opäť nezávislú základňu. Cisárovi zasa odpadli starosti s obranou vzdialeného územia, ktoré sužovali neustále nájazdy moslimských pirátov. 

Maltské pevnosti

Maltské súostrovie sa nachádza uprostred Stredozemného mora približne 100 km od južného pobrežia Sicílie. Pozostáva z dvoch väčších a niekoľkých menších ostrovčekov. Najvýznamnejším z nich je len 33 km dlhá a necelých 17 km široká Malta. Strategická poloha ostrova zapríčinila, že sa stal cieľom mnohých invázií. Do príchodu johanitov ho postupne ovládali Feničania, Kartáginci, Rimania, Vandali, Byzantínci, Arabi, Normani, Francúzi a Aragónčania. Roku 1530 žilo na Malte asi 12 000 ľudí, prevažne chudobných roľníkov a rybárov. Miestna šľachta a obchodníci sídlili v starobylom vnútrozemskom mestečku Mdina, obohnanom napoly rozpadnutými hradbami.

Maltské súostrovie

V dávnej minulosti bola Malta pokrytá bujnou vegetáciou a zavlažovaná množstvom potokov. Bezohľadní dobyvatelia však ostrov zmenili na vyprahnutú pustatinu, zbrázdenú holými vápencovými skaliskami a útesmi. Pri pohľade na túto mesačnú krajinu musel rytierom svätého Jána úrodný Rodos s hustými lesmi a bystrými riečkami pripadať ako stratený raj. Johanitov utešovalo len to, že na severovýchodnom pobreží Malty sa nachádza rozsiahla zátoka, ktorá predstavovala ideálnu základňu pre ich vojnové lode. Veľmajster L´Islle-Adam rozhodol, že budúce stredisko rádu vznikne práve na tomto mieste. Naplnenia svojich plánov sa už nedožil. Výstavba nových sídel prebiehala pod vedením jeho nástupcov Piera de Ponte, Didiera de Saint-Jaille, Juana de Homedes y Coscon a Clauda de La Sengle vyše 20 rokov.

Najlepšiu lokalitu pre ústrednú rádovú pevnosť predstavoval mohutný polostrov Sciberras, ktorý rozdeľuje maltskú hlavnú zátoku na zálivy Marsamuscetto a Veľký prístav. Na ostrove je dostatok výborného stavebného kameňa a o pracovné sily tiež nebola núdza (rytieri mali stovky moslimských otrokov a Malťania sú skvelí murári). Opevniť takú rozsiahlu plochu však presahovalo finančné možnosti johanitov. Vzhľadom na to upriamili svoju pozornosť na rybársku osadu Birgu (dnes Vittoriosa) na malom polostrove vo východnej časti Veľkého prístavu. Spustnutý hrad Castrum Maris na jeho krajnom výbežku prestavali na pevnosť San Angelo, ktorá sa stala sídlom veľmajstrov. Hrubé múry chránili aj severné pobrežie a šiju polostrova. Na susednom polostrove Isola bolo 8. mája 1552 založené opevnené mestečko Senglea, ktoré s Birgu spájal pontónový most. Na južnom pobreží Birgu žiadne fortifikácie nestáli, ale vstup do úžiny medzi oboma polostrovmi sa dal uzavrieť 200 m dlhou reťazou. Vjazd do hlavnej zátoky strážili delá malej pevnosti Elmo, vybudovanej na špičke polostrova Sciberras. 

Sultánov hnev

Za dlhej vlády Sülejmana I. dosiahla Osmanská ríša vrchol moci. Panstvo tureckého polmesiaca sa rozkladalo od Budína po Káhiru a od Alžíru po Bagdad. Koncom roka 1564 sultán rozhodol, že ďalšia dobyvačná výprava povedie na Maltu, ktorá sa mala stať nástupiskom pre útok na Sicíliu. Jeho úmysel obsadiť vzdialený ostrov urýchlila osobná potupa. Začiatkom roka 1565 zajali rytieri svätého Jána luxusnú loď prevážajúcu eunuchov a mladíkov blízkych vladárovmu srdcu. Starnúci sultán totiž ochladol k pôvabom háremových dám a vyhľadával potešenie u pekných chlapcov. Predstava, že sú prikovaní k veslám johanitských galér, ho privádzala do zúrivosti.

Sultán Sülejman I. (1494 - 1566) 

Invázne armáda bola preto pripravená vyplávať už na jar 1565. Velenie nad flotilou zveril osmanský panovník svojmu zaťovi Piyale pašovi, ktorý bol známy ako postrach Stredozemného mora. Na čelo pozemných síl postavil Lala Mustafu pašu, smutne presláveného ukrutnosťami na uhorských a perzských bojiskách. Rozdelenie veliteľských hodností mohlo vyvolávať spory. Sülejman preto prikázal, aby Piyale poslúchal staršieho a skúsenejšieho Mustafu. So začiatkom obliehania maltských pevností však mali počkať až do príchodu tripoliského miestodržiteľa Turguta Reisa, ostrieľaného starého piráta, ktorého sultán poveril tajným dozorom nad oboma ctižiadostivými vojvodcami. Piyale a Mustfa napriek prekypovali sebaistotou a vôbec nepochybovali o úspešnom výsledku výpravy. Plavba prebehla bez ťažkostí a 19. mája 1565 spustila osmanská flotila kotvy v zátoke Marsasirocco na východnom pobreží Malty. Veľké obliehanie sa začalo. 

 

Obrana

Hlavným veliteľom Malty bol Sülejmanov rovesník veľmajster Jean Parisot de La Valette, ktorý stál na čele Rádu svätého Jána od roku 1557. Vďaka dobre fungujúcej spravodajskej službe bol o chystanom osmanskom útoku včas informovaný. Po celú zimu 1564/1565 pracovali všetci vojaci, otroci a civilní obyvatelia na vylepšení obranných zariadení. Do pevností boli zhromažďované posily, zásoby zbraní, streliva, potravín a vody. Napriek tomu mal La Valette na začiatku mája 1565 k dispozícii sotva 700 rytierov a pomocných bratov a okolo 7500 ďalších ozbrojencov: španielskych, talianskych a gréckych žoldnierov, maltských domobrancov a dobrovoľníkov zo všetkých kútov Európy. Veľmajster svojim spolubojovníkom ešte pred začiatkom obliehania oznámil, že kapitulácia neprichádza do úvahy. Kresťania museli buď zvíťaziť, alebo padnúť.

Okamžite po o spozorovaní nepriateľa poslal La Valette dve rádové galéry do sicílskej Messiny, tri nechal zakotvené vo vodnej priekope medzi San Angelom a Birgu a zvyšné dve dal opatrne potopiť, aby sa neskôr mohli vyzdvihnúť. Všetci bojaschopní Malťania boli na jeho rozkaz aj s rodinami a domácimi zvieratami sústredení do Birgu a Sengley. Ostatní sa spoločne s rádovým jazdectvom uchýlili pod ochranu narýchlo spevnených hradieb Mdiny.

Mdina

V porovnaní s Rodom, ktorý johaniti opevňovali vyše 200 rokov, mali maltské pevnosti veľmi skromné rozmery. Boli však vybudované podľa zásad renesančnej fortifikačnej architektúry a prispôsobené zničujúcim účinkom obávaného osmanského delostrelectva. Ďalšiu výhodu pre kresťanov predstavovala skutočnosť, že na rozdiel od Rodu museli mohamedáni svoje sily rozdeliť medzi viacero cieľov a nemohli sa živiť z miestnych zdrojov. Malta bola ekologicky zdevastovaná a všetky pramene na ostrove obrancovia otrávili. Vodu, potraviny, strelivo, ale aj drevo na vystuženie zákopov a prípravu jedla, museli útočníci dovážať až zo severnej Afriky a Peloponézu. 

San Elmo

Krátko po vylodení sa osmanské vojská utáborili v priestore Marsa na najjužnejšom brehu Veľkého prístavu. Velitelia pozemných jednotiek a námorníctva sa potom bez ohľadu na sultánove pokyny začali hádať o ďalšom priebehu ťaženia. Mustafa navrhoval, aby bola najskôr obsadená Mdina a susedný ostrov Gozo. Pevnosti vo Veľkom prístave mali byť dobyté ako posledné. Naproti tomu Piyale trval na okamžitom ovládnutí hlbokého zálivu Marsamuscetto, pretože otvorené kotvisko v zátoke Marsasirocco nepovažoval za bezpečné. Tento názor napokon prevážil, ale osmanské lode mohli vplávať do Marsamuscetta až po dobytí pevnosti San Elmo.

Pevnosť San Elmo

Obliehanie San Elma začalo 24. mája. Podmienky obrancov boli skutočne pekelné. Okrem neprestajnej nepriateľskej paľby a zápachu rozkladajúcich sa mŕtvol ich sužovali strašné horúčavy a námaha pri opravách poškodených hradieb. Pevnosť by padla za niekoľko dní, nebyť toho, že do nej každú noc z Birgu prúdili posily v člnoch, ktoré na spiatočnej ceste odvážali ranených.

Útočníkov najviac trápil nedostatok pitnej vody. Hoci sa im podarilo vyčistiť niektoré pramene, kvalita vody zostala nízka a medzi mohamedánmi sa zakrátko rozšírila úplavica. Na rozdiel od obrancov však mohli svoje straty kompenzovať neustálym prísunom čerstvých jednotiek. Počas Veľkého obliehania dopravili na Maltu ďalších 30 000 mužov. Najvýznamnejšiu posilu znamenal príchod flotily tripoliského guvernéra Turguta. Koncom mája prevzal vrchné velenie a zakrátko prerušil nočné zásobovanie San Elma. Pevnosť sa potom držala len vďaka nezmernej odhodlanosti obrancov. Keď 14. júna odmietli výzvu na kapituláciu, Turgut sa rozhodol San Elmo zrovnať so zemou ešte intenzívnejším bombardovaním. Počas kontroly obliehacích prác ho však 18. júna smrteľne zranil úlomok kameňa. Pre Turkov to bola nenahraditeľná strata, lebo len on dokázal koordinovať bojové akcie a mierniť rozpory medzi Mustafom a Piaylem.

Osud San Elma bol napriek tomu spečatený. Pevnosť padla 23. júna. Z vyše 1500 obrancov prežilo len niekoľko Malťanov, ktorým sa podarilo preplávať na druhú stranu Veľkého prístavu. Mŕtvym kresťanom potom mohamedáni odrezali hlavy, telá pribili na drevené kríže a hodili do mora. Keď bezhlavé trupy priplávali na opačný breh Veľkého prístavu, pobúrený La Valette prikázal sťať všetkých nepriateľských zajatcov a ich hlavy vystreliť z najväčších diel do nepriateľských postavení. 

Senglea

Po dobytí San Elma začali Turci presúvať delá na Corradinské výšiny na juhovýchodnom pobreží Veľkého prístavu, odkiaľ mohli ostreľovať hlavné rádové pevnosti. Vzhľadom na náročný terén im to však trvalo takmer dva týždne. Obrancovia dostali v tom čase jedinú pomoc zvonka. Dňa 29. júna sa na západnom pobreží Malty vylodilo asi 700 španielskych vojakov a dobrovoľníkov, ktorých domorodci vďaka hustej hmle (čo je v letných mesiacoch na Malte nevídaný prírodný jav) previedli vnútrozemím do Birgu.

Birgu (vľavo) a Senglea pri pohľade z polostrova Sciberras

Na morálku mohamedánov mal príchod kresťanských posíl veľmi zlý dopad. Mustafa preto ponúkol La Valettovi rovnaké podmienky kapitulácie, aké dostali johaniti na Rode. Veľmajster odmietol. Rozzúrený paša potom prikázal prepraviť cez šiju polostrova Sciberras do Veľkého prístavu 80 lodí, ktoré mali vysadiť vojsko na slabo opevnených brehoch Sengley. La Valette však túto hrozbu eliminoval tak, že nechal pred ohrozeným pobrežím vybudovať ochrannú palisádu.

Všeobecný osmanský útok začal po vyše týždennom ostreľovaní 15. júla. Bojovalo sa hlavne o morskú palisádu a pevnôstku San Michele na vnútrozemskom okraji Sengley. Mohamedánom sa napokon podarilo prebiť do mesta, ale posily, ktoré dorazili z Birgu po pontónovom moste, ich zahnali na útek. Ibaže Mustafa mal rukáve ukrytý ešte jeden tromf. Za najurputnejšieho boja vyrazilo desať veľkých člnov obsadených tisíckou janičiarov odstrániť ochrannú reťaz medzi San Angelom a Sengleou. Turecké galéry mali potom preniknúť do zátoky a vylodiť jednotky na nechránenom južnom pobreží Birgu. Zamaskované delá umiestnené pod pevnosťou San Angelo však janičiarov zmietli do mora. Tí, ktorým sa podarilo doplávať na breh, boli bez milosti pobití maltskými ženami a starcami.

Sklamaný Mustafa sa po nevydarenom útoku rozhodol premeniť hradby Birgu a Sengley na prach. Nepretržité bombardovanie trvalo 17 dní a bolo ho počuť až v 180 km vzdialenej sicílskej Catanii. Na svitaní 2. augusta sa turecká pechota vrhla na poškodené opevnenia, ale obrancovia ju opäť odrazili. Ďalší útok začal 7. augusta. Mohamedáni tentoraz prekonali vnútrozemské múry Birgu, ale nedokázali prelomiť druhá obrannú líniu, ktorú medzičasom vybudovalo civilné obyvateľstvo. Oveľa horšia bola situácia v Sengley, kde sa nepriateľ prebojoval až do stredu mestečka. Zdalo sa, že je všetko stratené, pretože z Birgu tentoraz nemohla prísť žiadna pomoc. Zrazu však došlo k neuveriteľnému zvratu: Turci sa dali na ústup. Mustafa totiž dostal správu o príchode veľkej skupiny kresťanských jazdcov a domnieval sa, že obrancovia dostali posily zo Sicílie. Skutočnosť bola odlišná. Veliteľ Mdiny, portugalský rytier Pedro de Mezquita, z intenzity paľby usúdil, že začal generálny útok a rozhodol sa podniknúť výpad do tylu nepriateľa. Rádové jazdectvo vtrhlo do zle stráženého tábora v Marse, kde pobilo stovky ranených a chorých mohamedánov, odohnalo kone, podpálilo stany a zničilo zásoby. Mustafa si údajne po zistení svojho omylu od zlosti vyšklbal bradu. 

Birgu a San Michele

Nasledujúcich desať dní Turci bombardovali rádové pevnosti zo zeme i mora a usilovali sa podkopať poškodené hradby. Keď 18. augusta odpálili nálože pod Kastílskou baštou v Birgu. Do obrovskej trhliny v múre sa okamžite vnikli masy útočníkov. Len vďaka osobnému zásahu veľmajstra, ktorý bez ohľadu na svoj pokročilý vek bojoval v prvej línii, boli mohamedáni znovu odrazení.

Veľmajster Jean Parisot de La Valette (1494 - 1568)

Za najhorší deň Veľkého obliehania je považovaný 19. august. Turci vtedy privliekli ku Kastílskej bašte drevenú dobýjaciu vežu a začali z nej ostreľovať obrancov za troskami opevnení. Dobre mierený výstrel z dela však nebezpečnú ozrutu zničil. Iné prekvapenie pripravil Mustafa posádke Sengley. Turci dogúľali pod hradby pevnôstky San Michele obrovský sud naplnený pušným prachom a železným šrotom, do ktorého bol zastrčený zapálený knôt so spomaleným horením. Počas útoku ho prevalili cez parapet múru a okamžite sa stiahli. Obrancovia našťastie nepodľahli panike a dokázali pekelný stroj včas vrátiť pôvodným majiteľom. Po strašnej explózii vyrazili do protiútoku a zahnali zvyšky mohamedánov na útek.

Dňa 20. augusta pristavili Turci k zdevastovanej Kastílskej bašte novú, oveľa lepšie chránenú dobýjaciu vežu. Kresťania v tejto situácii podnikli zúfalý výpad. Obsadili vežu, vypálili z nej niekoľko sálv do nepriateľských šíkov a pri ústupe ju podpálili.

Mustafa nariadil po týchto neúspechoch zintenzívniť podkopávanie hradieb. Nálada vyčerpaných obrancov začínala byť zúfalá. V preplnených lazaretoch chýbali ošetrovatelia a na horúčavou rozpálených uliciach ležali mŕtvoly, ktoré nemal kto pochovať. Pohotovosť v obranných pozíciách a oprava poškodených opevnení boli dôležitejšie. Dňa 23. augusta informoval La Valette svojich veliteľov, že Birgu je už úplne podmínované, ale ústup do Sengley a San Angela neprichádza do úvahy. Opustenie jednej pevnosti by totiž zákonite znamenalo pád ostatných.

Pevnosť San Angelo 

Morálka rapídne upadala i v osmanskom tábore. Mohamedánov decimovali epidémie a dochádzalo im strelivo, pretože väčšinu zásobovacích lodí zajali johanitské galéry a kresťanskí piráti. Piaylea desil i príchod jesenných búrok a žiadal buď rýchle víťazstvo, alebo okamžitý návrat do Konštantínopola. Mustafa však presadil, že obliehanie bude pokračovať a osmanská armáda na Malte prezimuje. 

Záchrana

Aby mohli Turci vybudovať na Malte bezpečný zimný tábor, museli najskôr ovládnuť vnútrozemie ostrova. Vzhľadom na to vydal Mustafa rozkaz opustiť tábor v Marse a napadnúť Mdinu. Mesto síce stálo na strmom kopci, ale jeho opevnenia boli chatrné, zásoby streliva minimálne a väčšinu posádky tvorili nevycvičení roľníci. Rytier Mezquita sa preto rozhodol nepriateľa oklamať. Rozostavil na hradbách všetkých dospelých mužov a na prichádzajúcich Turkov vypálil mohutnú delostreleckú salvu, pri ktorej spotreboval takmer všetok pušný prach. Jeho lesť však bola úspešná. Mohamedánov sa pri pohľade na husto obsadené múry zmocnil strach. Toto predsa neboli vyčerpaní obrancovia Birgu a Sengley, ale čerství vojaci! Pred Mustafom vyvstal prízrak nového San Elma a zavelil na ústup.

Po neúspešnom ťažení na Mdinu začali Turci znovu obliehať rádové pevnosti vo Veľkom prístave. V rovnakej dobe bolo na Sicílii pod vedením španielskeho vicekráľa dona Garcíu Álvareza de Toledo y Osorio dokončené naloďovanie pomocného vojska v sile 8 000 mužov. Dňa 25. augusta vyplávalo k Malte, ale silná búrka ho načas rozohnala. Na ostrove zatiaľ Mustafa pripravoval rozhodujúci útok. Prvého septembra sa na zvyšných 800 obrancov Birgu a Sengley vrhlo vyše 20 000 mohamedánov. Ani tentoraz však nedosiahli úspech.

Birgu pri pohľade z východu 

Medzitým sa flotila dona Garcíu opäť zhromaždila a 7. septembra pristála v zátoke Mellihela na severnom pobreží Malty. Turci boli už natoľko demoralizovaní, že vylodeniu vicekráľovho vojska nekládli odpor. Mustafa i Piyale načisto prepadli zúfalstvu a začali s evakuáciou. Zakrátko ale zistili, že sú stále najmenej dvakrát silnejší ako kresťania. Poznali sultánovu krutú povahu a rozhodli sa zachrániť svoju pošramotenú reputáciu víťaznou bitkou. Ani na otvorenom bojisku im však nežičilo šťastie. Boli porazení a zahnaní na útek. Večer 8. septembra 1565 Veľké obliehanie skončilo. O tri dni neskôr opustili Maltu posledné osmanské lode. Zvyšky inváznej armády museli v Konštantínopole pristáť za tmy, aby nikto nevidel jej zúbožený stav. 

Dozvuky Veľkého obliehania

Malta zostala po odchode Turkov strašne spustošená. Pevnosti boli v troskách, zahynulo 250 rytierov a vyše 7 000 ďalších ozbrojencov a civilných obyvateľov. La Valettovi bolo jasné, že ak mohamedáni v nasledujúcom roku obnovia útok, ostrov padne. Všetci zdraví muži preto začali okamžite opravovať poškodené fortifikácie. Johaniti si vďaka svojej statočnosti získali množstvo štedrých obdivovateľov, takže práce prebiehali rýchlo. Obranný systém ostrova sa výrazne zdokonalil, keď veľmajster 28. marca 1566 založil na polostrove Sciberras mohutne opevnené mesto, nazvané na jeho počesť Valetta.

Veliteľ osmanských pozemných síl Lala Mustafa paša (okolo 1500 - 1580) 

Obavy z návratu Turkov neboli vôbec prehnané. Sülejman I., ktorý prišiel na Malte o 48 000 vojakov a námorníkov, Mustafovi a Piyalemu porážku odpustil, ale „kresťanským psom“ sľúbil strašnú pomstu. Konštantínopolský arzenál, kde boli zhromažďované lode, výzbroj a pušný prach, však za záhadných okolností vyhorel a sultána zastihla 6. septembra 1566 smrť pri obliehaní uhorského hradu Sihoť. Žiadny z jeho nástupcov sa už k útoku na Maltu neodhodlal.

Hrdinský veľmajster La Valette zomrel 21. augusta 1568. Posledný odpočinok našiel v Katedrále svätého Jána v novom hlavnom meste Valetta. Malťania dodnes uctievajú jeho pamiatku, 8. september sa stal ich národným sviatkom a spomienky na úspešnú obranu ostrova im dodávali sily počas nemej hrozného obliehania v rokoch 1940 – 1942. 

 

Slovníček

derviši – moslimskí žobraví mnísi

fortifikácie – opevnenia

galéra – vojnová veslovo-plachtová loď

galeasa – veľká galéra s tromi sťažňami

galeota – menšia galéra

janičiari – osmanská elitná pechota

jajalári – moslimskí náboženskí fanatici, ktorí vyhľadávali smrť v boji

palisáda – kolová hradba

paša – osmanský titul pre generála, admirála a správcu provincie

pontónový most – improvizovaný most zostavený zo špeciálnych člnov

sipáhiovia = osmanské elitná jazda

Tripoliský guvernér Turgut Reis (1485 - 1565)

6527 čtenářů | 
HodnoceníHodnoceníHodnoceníHodnoceníHodnocení
Tisknout článek Poslat článek e-mailem
Vaše hodnocení: 

Zde můžete nastavit své hodnocení



Přihlášení uživatele
Jméno:
Heslo:

Zasílání upozornění
Čtěte také

Eurabia.cz

Rakouská armáda vyhodila vojenského imámaMuslimka na nádraží v Lyonu hrozila bombouProč americká vláda chrání saudskoarabskou rozvědku, když vyšetřovatele potvrdili její odpovědnost za 11 září?Ázerbájdžáncům proti arménským křesťanům nepomohly ani dodávky zbraní z Izraele a TureckaSyrský uprchlík a stoupenec teroristů opět vraždil v Německu

ePortal.cz

Motivace některých dnes hodně slyšitelných kovidových alarmistů je velmi sporná, ne-li rovnou cynicky sobeckáKoronavirus v přímém přenosu

euPortal.cz

Francouzský prezident oznámil, že se nadále snaží pofrancouzštit migranty. Slíbil přijmout tvrdé zákony, aby potřel „islámský separatismus“To jsou ale náhodičky... Jak to doopravdy bylo s koronavirem...

FreeGlobe.cz

Italská mafie vyměkla. Bere i homosexuály a syn jednoho z šéfů je...Kolik zatím stála válka proti terorismu peněz i životů?

Nezdravi.cz

Co je podstatou stárnutí? Je to cílená autodestrukce? Proč se to vyvinulo? Jak ho zpomalit, anti-aging? Tímto si můžete prodloužit životVeganka tvrdí, vejce jsou pro vaše zdraví horší než kouření. Takto to prý zjistila

euServer.cz

Na východní frontě chaos. Obávám se, že v letošním roce musíme počítat jen s těmi nejhoršími scénáři. Na Východě, na Západě, i u nás domaNepodmíněný příjem? – Cesta do pekel

ParlamentniListy.cz

Komárek o Fridrichové: Ať si promítne, jak sama občas mluví o svých kolezích a řediteli ČT. Debil? Padají asi horší slova!Primář: Staromák? Lůza dělala brajgl. Nechat je tam ležet zraněné, hovada. Zbyteční lidé
Články autora
Průzkum
U imigrantské kriminality pachatele radši zatajovat? V případě ubití francouzského řidiče MHD imigranty média striktně neuvádí, že šlo o imigranty. Váš názor?
Hlasovat můžete kliknutím na odpověď