"Sluší se, aby žena žila pod botou muže" (Turecké přísloví)

Síla rozumu a další knihy Oriany Fallaci

Autor: Redakce | Publikováno: 17.8.2006 | Rubrika: Kauzy
Ilustrace

Knihu Sila rozumu (The Force of Reason) vydalo vydavateľstvo Rizzoli International Publications v New Yorku, v meste, kde Oriana Fallaci v súčasnosti žije. Dôvodom, prečo si Oriana vybrala pre svoj život Spojené štáty, bol prvý dodatok k americkej ústave, ktorý zaručuje slobodu slova bez obmedzení, na rozdiel od Európy, kde sloboda slova naráža napríklad na potrebu vyhnúť sa prípadnej urážky niekoho náboženského cítenia. „Sila rozumu" je pokračovaním diela „Hnev a pýcha" ("The Rage and The Pride"), ktoré vyšlo krátko po útokoch na WTC. Voči tejto predchádzajúcej knihe prebehli dva súdne procesy - v roku 2002 vo Švajčiarsku a o rok neskôr vo Francúzsku. Fallaci spomína oba vo svojej novej knihe a upozorňuje pritom na zmenu článku 261 švajčiarskeho trestného zákonníka z roku 1995, ktorú švajčiarski zákonodarcovia vykonali špeciálne pre potreby veľkej a vplyvnej komunity moslimov v krajine. Dôsledkom tejto zmeny je, že táto menšina odvtedy môže vyhrať akýkoľvek ideologický, či súkromný spor len tým, že označí oponenta za rasisticky, alebo nábožensky predpojatého. („Stačí povedať: neprepustili ma preto, lebo som svoju prácu nevykonával dobre, ale preto, lebo som moslim," uvádza Fallaci). Na základe uvedeného článku Švajčiarsko oficiálne požiadalo Taliansko o vydanie Fallaci na trestné stíhanie.

Taliansky minister spravodlivosti Roberto Castelli túto škandálnu požiadavku odmietol, odvolajúc sa pritom na články 2 a 12 talianskej ústavy, ktorá všetkým európskym občanom garantuje právo na slobodu prejavu.

Pôvodne napísala Oriana Fallaci „Silu rozumu" ako doslov ku knihe „Hnev a pýcha" a chcela jej dať názov „O dva roky neskôr." Keď však ukočila písanie, uvedomila si, že práve dokončila svoju druhú knihu. Poslala ju vydavateľovi 24 hodín po bombovom útoku na Madrid 11. marca 2004. Knihu venovala obetiam madridských útokov.

V úvode knihy sa autorka identifikuje s postavou Ceccu d´Ascoliho, profesora bolonskej univerzity, ktorého v roku 1328 upálila inkvizícia, pretože sa vo svojich knihách opovážil tvrdiť, že zem je guľatá. Odmietol svoje názory odvolať, pretože „hovoril a písal o tom, čomu veril." Tak aj Fallaci, podobne ako majster Cecco, stavia pódium na ktorom sa odohrá dráma polemiky medzi ňou a nebezpečnou „islamofilnou" (jej vlastný výraz) politikou západného sveta.

Autorka, preslávená vášnivým štýlom písania, v knihe „Sila rozumu" odhaľuje čitateľom proces postupnej premeny Európy na kolóniu islamu. Skutočnosť, že práve toto jej tvrdenie je tak často kritizované, by mala slúžiť ako dôvod preštudovať si 12 esejí, z ktorých kniha pozostáva, a dôkladne preskúmať argumenty v nich obsiahnuté. Po prečítaní môžeme získať iný pohľad na proces integrácie moslimských menšín v krajinách EÚ, než aký prezentujú európski politici, ktorí sa nám snažia nanútiť predstavu, že prijať moslimské komunity je nutnosťou, či skôr našou morálnou povinnosťou čeliac hrozbe konfliktu medzi kultúrami a náboženstvami.

Absurdnosť takéhoto postoja bola jasne viditeľná v čase pred začatím prístupových rokovaní EÚ s Tureckom. Fallaci píše, že v súčasnosti žije v Turecku 18 až 20 miliónov moslimov. Spolu so 70 miliónovou moslimskou populáciou Turecka budú predstavovať sociálnu skupinu s výrazným politickým vplyvom a zároveň pôrodnosťou troj až štvornásobne vyššou ako je priemer v európskych krajinách. Je dobré, aby sme pochopili, že politici, ktorí už dnes vnímajú túto skupinu ako potenciálnych voličov, sa budú snažiť získať ich priazeň. Často ide o ľavicových politikov, ktorí sú podľa Fallaciovej vyjadrení už v súčasnosti ochotní robiť moslimským lobby ústupky v oblasti sociálnych a občianskych zákonov. Prejavilo sa to napríklad v snahe uzákoniť vo Veľkej Británii bigamiu, či infibuláciu (tradičná prax ženskej obriezky - zošitie veľkých pyskov ohanbia a odstránenie klitorisu) v Taliansku.

Je jednoduché dokázať, že európska politika je priaznivo naklonená moslimským komunitám. Sám za seba môže hovoriť proces, ktorý vyvrcholil otvorením prístupových rokovaní EÚ s Tureckom, kedy politici neustále vyzdvihovali spoločnú históriu Európy a Turecka. Neustále pritom opakovali, ako veľmi Európska kultúra vďačí Blízkemu východu, len aby nás presvedčili, že Turecko, ktorého 2 % plochy ležia na európskom kontinente, je skutočne európskou krajinou. V Sile rozumu Fallaciová rúca stereotypné vnímanie veľkého vplyvu stredovekej arabskej kultúry na našu vlastnú a pripomína krutosť tureckého obliehania Konštantínopolu a Atén. Knihu by si mal prečítať každý, kto obhajuje tézu spoločného základu arabskej a európskej spoločnosti.

Fallaciová odhaľuje paradoxy, ktoré má na svedomí „islamofilný" postoj Európy voči tejto sociálnej skupine, ktorá sa v poslednom období stala najčastejším hosťom v európskych médiách. „Môžete povedať čokoľvek chcete o ktoromkoľvek bohu, či náboženstve v Európe, ale skúste povedať niečo o synoch Alaha, Koráne, či Mohamedovi, a hneď vás obvinia z xenofóbie a rasizmu. Môžete páliť americkú vlajku, spochybňovať 11. september, či pomaľovať obraz amerického prezidenta, ale nemôžete povedať ani slovo proti islamu bez toho, aby vás neobvinili z urážky náboženstva a podnecovania nenávisti voči moslimom. Turecký premiér Recepp Tayipp Erdogan oficiálne napadol európske médiá za zverejnenie karikatúr Mohameda, dokonca vyzval Európske štáty, aby zákonom obmedzili slobodu prejavu. Stalo sa tak potom, ako Turecko spolu s ďalšími islamskými krajinami podpísalo oficiálny protestný list adresovaný dánskemu premiérovi Rassmussenovi.

Autorka nepochybuje o tom, ako vznikol takýto ospravedlňujúci postoj voči moslimským prisťahovalcom. Začalo to v sedemdesiatych rokoch s konfliktom medzi Palestínou a Izraelom, ktorý zapadal do rámca studenej vojny medzi USA a Sovietskym zväzom. Riešenie tohto konfliktu bolo ovplyvnené obmedzením dodávok ropy z krajín OPEC do USA, Dánska a Holandska. V dôsledku tejto vydieračskej taktiky sa deväť členských krajín EHS vzdalo a tieto krajiny podpísali dokument, v ktorom akceptovali všetky podmienky Palestínčanov na ukončenie konfliktu. Francúzsko a Nemecko sa potom dohodli, že existuje urgentná potreba dialógu s arabským svetom, čo vyústilo v sériu rokovaní medzi Arabskou ligou a EHS. Tieto rokovania viedli k záverom, že ekonomika EHS je závislá od politických dohôd s arabským svetom, že počas 1000 rokov Arabi prispievali k rozvoju svetovej civilizácie, a napokon dospeli k Štrasburskej rezolúcii o budúcich imigrantoch, ktoré arabské krajiny budú posielať do Európy spolu s ropou. Podľa Fallaciovej sa vtedy začal postupný proces vymieňania európskych hodnôt za petrodoláre.

Knihy Oriany Fallaci. Subjektívna recenzia.

Inshallah (V mene boha) bola publikovaná v roku 1990. Dej novely sa odohráva v Líbyi, počas vojny ktorá začala v roku 1976. Oriana Fallaci sa rozhodla napísať novelu na základe svojich skúseností vojnovej korešpodentky. Kniha kladie otázky o vzťahu medzi náboženstvom (tu islam) a problémom vojny a násilia. Táto prednáška nenecháva žiaden priestor pochybnostiam o tom, že náboženský fundamentalizmus je hnacím motorom vojenských konfliktov na blízkom východe. Oriana Fallaci hovorí: "Napísala som knihu, aby som vyrozprávala príbeh o ľuďoch vojny, pretože nič nemôže ukázať ich krásu a ohavnosť, inteligenciu a hlúposť, krutosť a láskavosť a ich odvahu a zbabelosť jasnejšie ako obdobie vojny". Zámerom žurnalistky bolo korunovať svoju kariéru a touto knihou povedať pred verejnosťou svoje posledné slovo.

Veci sa však nevyvinuli podľa tohto plánu. Po jedenástom septembri 2001 Oriana prerušila svoje mlčanie a napísala knihu Hnev a pýcha (The Rage and the Pride): "Život prináša situácie, keď sa mlčanie stáva hriechom a hovoriť povinnosťou, záväzkom občana, morálnou výzvou, kategorickým imperatívom, pred ktorým niet úniku." Navyše jej osobnú traumu spojenú s útokom na WTC zachytáva výkrik - vážne obvinenie západných ľudí. Oriana Fallaci varuje pred "zahadzovaním myšlienok do koša", podporovaním "islamofašizmu" a slepou politickou korektnosťou, pričom veľmi často používa "neparlamentárnu" priamu reč.

Okamžite po zvrejnení knihy bola Oriana Fallaci vystavená náporu kritiky. Bola napadnutá zo strany anarchistov aj konzervatívcov, ateistov aj katolíkov, politikov aj intelektuálov. Jeden z komentárov jej knihy znie: "Už dávno som nečítal takú hroznú knihu. Je tak hlúpa, sebaistá, agresívna, hysterická a niekedy surová, ale zo všetkého najviac, taká škodlivá." Moslimovia žiadali, aby bolo na obal knihy umiestnené upozornenie: "Môže poškodiť vaše zdravie". Po zverejnení knihy Hnev a pýcha (The Rage and the Pride) stratila prominentná žurnalistka rešpekt mnohých. Charakterizovali ju ako "trpkú a očiernenú" a pre niektorých sa stala zosobnením rasizmu a xenofóbie. Zazneli však aj hlasy, ktoré podporovali jej stanovisko.

Jedenáseho marca roku 2004 zasiahla Európu správa z Madridu. Pri bombovom útoku, ktorý zorganizovali radikálni islamisti, bolo zabitých 191 osôb a 1800 ich bolo zranených. Oriana Fallaci odpovedala obratom. V tom istom roku sa v kníhkupectvách objavila kniha Sila rozumu (The Force of Reason). Táto kniha je oveľa vyváženejšia ako jej predchádzajôce diela, je bohatá na úrovni obsahových väzieb a pripomína zabudnuté fakty. Oriana Fallaci tu kladie základnú otázku: "Aké opatrenia prijala naša pravicová vláda proti tomu, aby sa Európa nestala Eurábiou, kolóniu islamu a Taliansko jeho základňou?" Oriana Fallaci sa nepýta len talianskych politikov, túto otázku kladie všetkým politickým rozhovacím inštitúciám celého západného sveta.

Posledná časť jej spornej trilógie, Rozhovor Oriany Fallaci so sebou - apokalypsa (Oriana Fallaci intervista sé stessa - L'Apocalisse) osobným spôsobom opisuje autorkin zápas s rakovinou odzrkadľujúc budúcnosť Európy, zožieranej morálnou rakovinou. Morálna rakovina je podľa názoru autorky umožnenie šírenia hrozivej ideológie fanatikov. Oriana Fallaci prirovnáva súčasnosť k obdobiu, ktoré predchádzalo druhej svetovej vojne.

Je nemožné zostať ľahostajný ku knihám Oriany Fallaci. Otázky kričia po odpovedi. Štýl jej vyjadrení môže byť poburujúci, ale fakty o ktoré sa opiera ignorovať nemožno. Taktiež sa vyplatí zamyslieť sa nad konvergenciou tém, ktoré analyzuje a útokov v Madride, Londýne, Beslansku tragédiou, nepokojov v Paríži a podpaľovania ambasád. Bez ohľadu na to, či to považujeme za vojnu alebo nie, bilancia týchto udalostí je zatiaľ 3300 mŕtvych (150 detí), spálené autá, reštaurácie, kostoly, škôlky a školy.

Převzato z http://intl.orianafallacitrial.org/index.php?id=70

Rozhovor s Orianou Fallaci můžete číst zde

6398 čtenářů | 
HodnoceníHodnoceníHodnoceníHodnoceníHodnocení
Tisknout článek Poslat článek e-mailem
Vaše hodnocení: 

Zde můžete nastavit své hodnocení



Přihlášení uživatele
Jméno:
Heslo:

Zasílání upozornění
Čtěte také
Články autora
Průzkum
Záleží Bruselu na životech Východoevropanů? EU mentoruje východní země zatímco k západním je benevolentnější. Záleží podle Vás Bruselu na životech Východoevropanů?
Hlasovat můžete kliknutím na odpověď