"Sluší se, aby žena žila pod botou muže" (Turecké přísloví)

Kultúra smrti

Autor: Pavel Fendek | Publikováno: 3.1.2010 | Rubrika: Evropa
Ilustrace

Motto:

„Veľké civilizácie sa nedajú podrobiť, pokiaľ sa nezačnú ničiť samé od seba“
W. Durant

„Je šialené veriť, že vojnu je možné vybojovať rokovaním alebo modlitbami“
T. Livius

V L.T. č. 1718 v článku „Európa starne“ páni Turnovec a Hovorka uvádzajú fundovanú štatistiku vývoja smerujúceho k demografickému prepadu v Európe, ktorá končí ich zúfalou požiadavkou prijať „najmä koncepčné legislatívne kroky v záujme zmeny existujúcich hrozivých prognóz“. To je z ich strany všetko. Títo páni si však zrejme všimli, že sa legislatívne kroky v tejto problematike na Slovensku prijímajú, sú však skôr krokmi antikoncepčnými ako koncepčnými. Riešitelia tejto problematiky si totiž pletú príčinu s dôsledkom, alebo príčinu vôbec nepoznajú a chcú riešiť dôsledok, čo je v obidvoch prípadoch prakticky nemožné. Je preto nevyhnutné usporiadať súvislosti spoločenských javov a procesov tak, aby bolo vôbec možné začať problematiku prakticky riešiť. Bez elementárnych znalostí vývoja života na tejto planéte a ľudskej spoločnosti ako jeho súčasti, teda bez interdisciplinárnej syntézy prírodných a spoločenských vied, prakticky každá snaha ovplyvniť demografický vývoj nemôže prekonať rámec diletantstva, čiže je zbytočná.

Každý živý organizmus na tejto planéte má tendenciu populačne expandovať. Pokiaľ nedochádza v prírode k výrazným klimatickým zmenám, či katastrofám, vytvorí sa ekosystém, v ktorom je počet jedincov jednotlivých organizmov v dlhodobom priemere stabilný a kolísa okolo stredového stavu, čomu hovoríme prirodzená rovnováha. Do skončenia biologickej evolúcie ľudstva bol takouto súčasťou prírody a jej ekosystému aj človek. Revolučný bod zlomu nastal začiatkom kultúrnospoločenskej a ekonomickej (rozvoj výrobných síl) evolúcie ľudstva, čiže vznikom kultúr a civilizácií. Postupným rozvojom výrobných síl si človek dokázal zabezpečovať stále viac prostriedkov pre svoje živobytie, stával sa menej závislý od prírody, čoho dôsledkom bola jeho permanentná populačná expanzia čiže celkový počet obyvateľov planéty sa permanentne zvyšoval. Už v praveku však nastali prvé prípady ekologických katastrof spôsobené človekom na prírode a aj na sebe. Po vyrúbaní lesov a vyčerpaní pôdy premnožení ľudia museli často opustiť zdevastované prostredie, väčšina z nich zahynula hladom a preživší si museli nájsť nový priestor na svoju obživu. Niekedy našli územia prázdne a mohli začať od začiatku, niekedy našli územia už obsadené a začali sa prvé boje a neskôr vojny o zdroje. S ekologickými škodami si však príroda po odchode človeka zväčša bez problémov poradila.

V súčasnom kontexte to znamená, že počet obyvateľstva je závislý na dosiahnutej úrovni výrobných síl, teda na ekonomickej efektivite získavania zdrojov na obživu a živobytie obyvateľstva a od kultúrnospoločenskej, čiže hodnotovej úrovne, ktorá je určujúca pre posúdenie kvality úrovne výrobných síl (nie len chlebom živí sa človek). V preklade do viac zrozumiteľného jazyka to znamená, že každý kultúrnospoločenský a ekonomický systém dokáže na danej úrovni a pri daných disponibilných zdrojoch zabezpečiť obživu a živobytie len pre určitý konkrétne definovateľný počet obyvateľstva. Dôležitým faktorom pre fungovanie spoločnosti a jej reprodukciu je jej stabilita. Pri jej porušení (prírodné katastrofy, epidémie, vojny atď.) počet obyvateľstva klesá, po jej obnovení znovu narastá. Stabilitu spoločnosti narúša aj premnoženie obyvateľstva, vznikajú hladomory, počet obyvateľstva sa rapídne zredukuje, nastolí sa prirodzená stabilita a počet obyvateľstva znovu narastá.

Približne do roku 1950 rástol počet obyvateľstva Zeme v podstate v súlade s rozvojom výrobných síl a dosahovanej úrovne kultúrnospoločenských hodnôt. Po tomto roku začína demografická explózia obyvateľstva najchudobnejších krajín, resp. obyvateľstva s najnižšou úrovňou kultúrnospoločenskej evolúcie. Obyvateľstvo tzv. bohatých krajín začína postupne starnúť a hrozí im vymretie a nahradenie imigrantským obyvateľstvom z chudobných krajín tzv. rozvojového sveta. Tento trend je v totálnom rozpore so samotným princípom fungovania života na tejto planéte, a na prvý pohľad aj s kultúrnospoločenskou a ekonomickou evolúciou ľudstva. Naozaj len na prvý pohľad, v skutočnosti je tento trend v úplnom súlade s kultúrnospoločenskou a ekonomickou evolúciou ľudstva, len musíme totálne zmeniť uhol pohľadu. Až takým veľkým demografickým problémom nie je starnutie európskej populácie, či trend znižovania jej počtu. Došlo len k narušeniu stability v spoločnosti, kde úroveň výrobných síl je v rozpore s úrovňou kultúrnospočenských hodnôt. Za normálnych okolností by sa časom automaticky a takmer bezbolestne vytvorila stabilita zodpovedajúca dosiahnutej úrovne výrobných síl a kultúrnospoločenských hodnôt. Kardinálnym problémom je narušenie stability demografickou explóziou obyvateľstva chudobných krajín, kde úroveň výrobných síl je taktiež v rozpore s úrovňou kultúrnospoločenských hodnôt hlavne v dôsledku interakcie s úpadkovým Západom. Ako však bezbolestne vytvoriť stabilitu zodpovedajúcu dosiahnutej úrovni výrobných síl a kultúrnospoločenských hodnôt v krajinách, kde už teraz žijú asi tri miliardy ľudí, ktorí by za normálnych okolností vôbec nemali žiť? Je to kruté, ale ako povedal Palacký, padni komu padni.

Pokiaľ nebude zvrhnutý mutikulturalizmus, čiže kultúrnospoločenský hodnotový právny politický aj ekonomický SYSTÉM, založený na postmodernej neomarxistickej ideológii multikultúrneho hodnotového relativizmu a jej dogmách, systém, oslavujúci homosexualitu a genderovú agendu, v ktorej má rovnakú hodnotu obsah hrubého čreva ako obsah maternice a vychováva zmužštilé ženy a zšenštilých mužov, systém, pohŕdajúci a odmietajúci antické, židovské a kresťanské kultúrne dedičstvo, systém, ktorý ničí európske národy, systém, ktorý podporuje bezuzdný a divoký konzum a nemá žiadne životaschopné morálne hodnoty nemôže splodiť nič životaschopné. Je to kultúra smrti, ktorá sa na hrobe európskej civilizácie a Európanov snaží vybudovať novú utopickú civilizáciu. Zaoberať sa riešením starnutia, či vymierania európskej populácie v rámci tohto systému je syzifovská práca, teda číry nezmysel, veď práve toto je jeho cieľom.

 

3565 čtenářů | 
HodnoceníHodnoceníHodnoceníHodnoceníHodnocení
Tisknout článek Poslat článek e-mailem
Vaše hodnocení: 

Zde můžete nastavit své hodnocení



Přihlášení uživatele
Jméno:
Heslo:

Zasílání upozornění
Články autora
Průzkum
Záleží Bruselu na životech Východoevropanů? EU mentoruje východní země zatímco k západním je benevolentnější. Záleží podle Vás Bruselu na životech Východoevropanů?
Hlasovat můžete kliknutím na odpověď