"Sluší se, aby žena žila pod botou muže" (Turecké přísloví)

Zánik európskej civilizácie (I.)

Autor: Pavel Fendek | Publikováno: 24.9.2009 | Rubrika: Analýzy
Ilustrace

I. Úvod
K záverom, uvedeným v prezentovanej téze, som dospel rozborom teórie a praxe multikulturalizmu. Podarilo sa mi dešifrovať princípy, ktorými sa multikulturalizmus reálne riadi, a tým definovať aj zákonitosti jeho vývoja. Ekonomickým vedám sa nezriedka a oprávnene vyčíta, že skĺzavajú do pozície exaktných vied a absentujú sociálnu stránku, čím sa človek pre ne stáva len premennou v ekonomických experimentoch. Spoločenské vedy však majú tendenciu skĺzavať aj do ďalšieho extrému, ich spolitizovaniu a zideologizovaniu tak, že výsledok je rovnaký a človek sa stáva tiež len premennou v sociálnych experimentoch. Teória a prax multikulturalizmu kombinuje obidve extrémne tendencie, čím umocňuje negatívne dopady na európsku spoločnosť. Konštrukcia multikulturalizmu v EÚ začína strácať stabilitu a jej negatíva začínajú rapídne prevažovať nad jej pozitívami. V tomto sa akotak zhodnú odporcovia aj prívrženci multikulturalizmu; v čom sa však zásadne nezhodnú, sú príčiny tohto procesu. Nebudem polemizovať o ich argumentoch pre vysvetlenie tejto skutočnosti, prezentujem svoj výklad príčin jeho bankrotu. Skúmal som podstatu multikulturalizmu a dopracoval som sa k záveru, že produktom nerovnomernej a protikladnej kultúrnospoločenskej evolúcie ľudstva je multikultúrnosť (multikulturalita), ktorá vzniká spontánne. V EÚ však multikultúrna spoločnosť spontánne nevzniká, EÚ buduje multikulturalistický spoločenský systém, riadiaci sa princípmi neomarxistickej postmodernej multikulturalistickej relativizácie hodnôt. Tento systém je politický konštrukt a revolučný produkt sociálnoekonomického inžinierstva, v podmienkach ktorého je medzikultúrny aj medzináboženský dialóg pre európsku kultúru, civilizáciu a Európanov negatívnym sprievodným fenoménom asistujúcim pri ich islamizácii a zániku. Pozitívnym fenoménom by bol len v prípade chápania diametrálneho rozdielu medzi multikultúrnosťou, ktorej produktom je multikultúrna spoločnosť a multikulturalizmom, ktorého produktom je postmoderná multikulturalistická spoločnosť.

Z hľadiska terminologického je multikultúrnosť to isté čo multikulturalita a obidva sú protiklad multukulturalizmu. Termín multikultúrnosť som zatiaľ uprednostnil čisto z praktického hľadiska výkladu problematiky. Multikultúrna spoločnosť je diametrálne odlišná od multkulturalistickej spoločnosti a v svojom výklade tieto termíny striktne rozlišujem. Musel som však zohľadňovať aj súčasnú terminológiu, preto tam, kde to kontext vyžadoval, použil som termín v úvodzovkách „multikultúrna“ spoločnosť, čo terminologicky znamená to isté ako multikulturalistická spoločnosť. Absencia chápania týchto rozdielov má fatálne dopady na európsku spoločnosť.

II. Multikulturalizmus a jeho definícia

Multikulturalizmus je duchovný produkt ultraľavicového neomarxistického hnutia nazývaného Nová ľavica z 60. rokov dvadsiateho storočia, ktorá vychádza z učenia tzv. Frankfurtskej školy, reprezentovanou skupinou neomarxistických filozofov, tzv. kultúrnych marxistov ako Adorno, Marcuse, Lukács, Gramsci, na ktorých nadviazali Foucault, Derrida, Habermas a ďalší. V kultúrnej vojne, ktorú Nová ľavica vyhlásila všetkým tradičným hodnotám a výdobytkom európskej civilizácie dominovala postmoderna. Čo je však postmoderna? Reprezentatívne uvádzam myšlienky Frederica Jamesona, ktorý rozdelil históriu na niekoľko ér:

1. Vek realizmu: 17001850: obdobie trhového kapitalizmu na národných trhoch.

 

2. Vek modernizmu: Bol to monopolný kapitalizmus v ére imperializmu. Národné trhy sa rozšírili na svetové trhy, využívali lacnú pracovnú silu a lacných zahraničných surovín. Modernizmus začal vyjadrovať nespokojnosť so svetom.

 

3. Vek postmoderny je charakterizovaný neobmedzeným rastom nadnárodných korporácií. Likviduje predkapitalistické formy poľnohospodárstva a útočí na myseľ reklamou dochádza k dislokácii a roztrieštenosti jazykových komunít. Ľudia žijú v halucinačnom, vzrušujúcom opojení. Životu dominujú obrazy z konzumentaristickej kultúry. Všetko je rovnaké, všetko je povrchné. Televízne obrazy nemajú nič spoločné s realitou. Všetko je gýč, napodobenina. Postmodernizmus je éra, kedy skončilo autentické povedomie o histórii. Podľa Jamesona potrebujeme marxizmus, aby sme rozlíšili, čo je reálne a čo imaginárne.

 

Nemám v úmysle polemizovať o tom, čo je postmoderna s názormi pána Jamesona, ani ďalších filozofov. V mojom systéme je súvzťažne postmoderna prejavom relativizácie a relativizácia je prejavom postmoderny. V postmodernej relativizácii je jeden objekt hodnotený subjektívne rôzne (dobro zlo) a zároveň rôzne objekty sú hodnotené subjektívne rovnako (rovnosť všetkých kultúr), pretože v pluralite hodnôt absentuje jednoznačné hodnotové kritérium. V praxi to znamená systematický a nepretržitý rozklad všetkých hodnotových štruktúr európskej kultúry a civilizácie do amorfnej, nestabilnej podoby. Multikulturalizmus je potom zákonite nestabilný spoločneský systém. Postmoderná relativizácia je vlastne antitézou relativity (E=mc2) a relativistického ponímania sveta, v ktorom sú rovnaké aj rôzne objekty hodnotené objektívne vo vzťahu k jednoznačnému hodnotovému kritériu (C=rýchlosť svetla). Protiklad relativizácie a relativity je zaiste prekvapujúci.

 

Nová ľavica a jej pokračovatelia rozvinuli Marxov triedny boj na civilizačnú, kultúrnu, rasovú, menšinovú a komunitnú úroveň, čiže do podoby ideológie kultúrneho („multikultúrneho“) komunizmu. Multikulturalizmus môžeme potom definovať ako spoločenský systém, „multikultúrny“ socializmus, založený na ideológii kultúrneho („multikultúrneho“) komunizmu (ďalej aj ideológia multikulturalizmu) a riadený totalitným politickým režimom, ktorého súčasťou je politická korektnosť. Jeho príbuznosť so socialistickým zriadením, komunistickou ideológiou a totalitným politickým režimom ako ich definoval Marx a v praxi realizoval Lenin a jeho nástupcovia je evidentná. Princíp nezmieriteľného triedneho boja v novej, kultúrnej („multikultúrnej“) podobe, je podobný vzťahu buržoázie a proletariátu, ako aj mierovému spolužitiu vzájomne nezmieriteľných protikladných spoločenských systémov, socializmu a kapitalizmu, ktoré je inovovane nazývané medzikultúrny a medzináboženský dialóg. Tento systém je nezávislý od dosiahnutej úrovne vývoja spoločnosti aj od foriem vlastníctva, preto ho možno aplikovať globálne. Heslo: socializmus si rozvracať nedáme a nepriateľov socialistického zriadenia tvrdo, ale spravodlivo potrestáme, viedlo k politickým procesom, útlaku a neslobode. Rovnaké heslo sa aplikuje v praxi aj pri budovaní „multikultúrnej“ spoločnosti. Multikulturalizmus teda nie je teória, ani ideológia, ale spoločenský systém, „multikultúrny“ socializmus, založený na teórii a ideológii kultúrneho („multikultúrneho“) komunizmu a riadený totalitným politickým režimom.

 

pokračování příště

4586 čtenářů | 
HodnoceníHodnoceníHodnoceníHodnoceníHodnocení
Tisknout článek Poslat článek e-mailem
Vaše hodnocení: 

Zde můžete nastavit své hodnocení



Přihlášení uživatele
Jméno:
Heslo:

Zasílání upozornění
Články autora
Průzkum
Do moře se zřítil bombardér s jadernými bombami. Co je pravděpodobnější? Čí je? Otestujte si svůj dez/informační čuch, resp. předpojatost: Do moře se zřítil bombardér s jadernými bombami. Co je pravděpodobnější? Čí je?
Hlasovat můžete kliknutím na odpověď