"Sluší se, aby žena žila pod botou muže" (Turecké přísloví)

Multikulturalizmus a multikultúrna výchova

Autor: Pavel Fendek | Publikováno: 7.9.2009 | Rubrika: Multikulturalismus
Ilustrace

V médiách som zaregistroval informáciu, že sa v školách zavádza (plánuje zaviesť) multikultúrna výchova. Neprekvapuje ma to, budovanie multikultúrnej spoločnosti je oficiálnou ideológiou EÚ. Principiálne odmietam tento akt z nasledovných dôvodov: multikulturalizmus definujem ako spoločenský systém budovaný (založený) na ideológii kultúrneho komunizmu, ovládaný (riadený) totalitným politickým režimom, ktorého súčasťou je (okrem iného) politická korektnosť, newspeak a hodnotový relativizmus. Tento spoločenský systém sa buduje plazivou formou, teda v opačnom slede ako prebieha budovanie socializmu - prvej fázy komunizmu. Je naplnením vízie Orwellovho 1984, kde vojna je mier, sloboda je otroctvo a nevedomosť je sila. Má charakter dúhovej totalitnej diktatúry, ktorá vzniká syntézou ideí hnedého národného socializmu (nacizmus), červeného internacionálneho socializmu (komunizmus) a ďalších farieb prezentovaných korporatívnym ekonomizmom, islamizmom, kresťanským idealizmom, naivitou, fanatizmom a posadnutosťou užitočných idiotov každého druhu. Sloboda, demokracia, rovnosť občanov pred zákonom, sociálne stabilná a spravodlivá spoločnosť sú s multikulturalizmom nezlučiteľné.

Multikultúrna výchova vychádza z bazálneho princípu ideológie multikulturalizmu - všetky kultúry sú si rovné a neexistuje žiadne hodnotové kritérium, ktoré by dokázalo poprieť tento princíp. Výnimkou, ktorá protirečí tomuto princípu, je európska kultúra, civilizácia a Európania, svojim tzv. „supremacizmom“ historicky vinní za nekonečné zločiny spáchané na ostatnom ľudstve, a preto horší ako všetky ostatné kultúry a rasy. Európska kultúra a Európania sú tak podradní voči všetkým ostatným kultúram a rasám, preto ich treba nevyhnutne „prevychovať, prerobiť, alebo eliminovať“. V podstate takto sa vyjadrujú multikultúrni „intelektuáli, vychovávatelia a nepriatelia“ Európanov. V ideológii multikuturalizmu tak evidentne vzniká prvý kardinálny rozpor, pretože táto jej časť je prakticky totožná s nacistickou ideológiou, v ktorej bol židovský „supremacizmus“ hlavným motívom protižidovského konania a dôkazom podradnosti ich kultúry a rasy vo vzťahu ku kultúre a rase „árijskej“, preto bolo protižidovské konanie morálne oprávnené a následne legalizované (Norimberské rasové zákony). Európsky „supremacizmus“ je hlavným motívom protieurópskeho konania ideológie multikulturalizmu, je dôkazom toho, že len Európania môžu byť rasisti, teda aj dôkazom podradnosti ich kultúry a rasy vo vzťahu k všetkým ostatným kultúram a rasám, preto je protieurópske konanie morálne oprávnené a následne legalizované (Antidiskrimininačný zákon a ďalšie Bruselské rasové zákony). Nacistický antisemitizmus a multikulturalistický antieuropanizmus sú tak principiálne rovnaké formy rasizmu k dvom rôznym objektom kultúrnej a rasovej nenávisti – Židom a Európanom, ktorej najvyššou formou bol v minulosti Holokaust Židov a v súčasnosti je to kultúrnospoločenská a rasová genocída Európanov a ľudí európskeho pôvodu.

Pokiaľ použijeme formuláciu: príslušníci všetkých kultúr, rás, národností, etník, komunít atď. sú si rovní, vzniká druhý kardinálny rozpor ideológie multikulturalizmu, pretože je nutné definovať ako a v čom sú si rovní. Sú si rovní jedine v takej spoločnosti a kultúre, kde platí princíp rovnosti občanov pred zákonom, ktorý jednoznačne definuje ich práva a povinnosti bez ohľadu na rasu, národnosť atď., atď. Prakticky jedinou kultúrou, kde platí princíp rovnosti občanov pred zákonom je európsky kultúrny a civilizačný okruh, v ostatných kultúrnych a civilizačných okruhoch fungujú viacmenej komunitárne právne systémy. Najvyspelejší a najkultúrnejší právny systém tak zatiaľ, napriek všetkým jeho nedostatkom, funguje v najvyspelejšej kultúre, ktorej nositelia, Európania, sú z hľadiska ideológie multikulturalizmu pôvodcom všetkého zla na svete a „vredom na tele ľudstva“, ktorý je treba odstrániť, čo je tretí kardinálny rozpor tejto ideológie. Ideológia multikulturalizmu vychádza z Gramcsiho reformného „kultúrneho marxizmu“, vyžíva sa v „inakosti a rozmanitosti“ najrôznejších menšín a komunít, ktorým priznáva najrôznejšie „ľudské a iné práva“, zavádza systém kvót, pozitívnych diskriminácií, rovností atď., čím mení princíp rovnosti občanov pred zákonom na rovnosť práv komunít, čiže na systém komunitárneho práva. Tento proces, príkladom ktorého je imigračná, islamistická, homosexuálna, extrémna feministická a genderová agenda je proces regresu, prezentovaný multikulturalistami ako proces progresu. V Británii už funguje prax, že Angličan dostane za bigamiu, či polygamiu tri až sedem rokov basy naostro, zatiaľ čo moslim dostane na každú ženu a deti sociálne dávky. Z hľadiska ideológie multikulturalizmu a komunitárneho systému práva (islamu) však bol jednoznačne zachovaný princíp rovnosti kultúr a ich príslušníkov! Podobné scestnosti sa vo „vyspelých Západných demokraciách“ už ani nedajú spočítať, pričom Slováci a ostatní Stredo a Východoeurópania tieto scestnosti s nadšením preberajú. Pokiaľ komunitárne právo akceptujeme, tak ho musíme zaviesť dôkladne. Moslim potom nedostane žiadne sociálne dávky na svoje ženy a deti a Rómovia ich nedostanú tak isto. Toto sú najvypuklejšie príklady, problematika je omnoho zložitejšia, jednoznačne však z nej vyplýva, že multikulturalizmus a rovnosť občanov pred zákonom sú navzájom nezlučiteľné.

Z princípu multikulturalizmu a multikulúrnej výchovy vyplýva, že Slováci a ostatní Európania sa majú (musia) učiť permanentne prehlbovať toleranciu a porozumeniu ku kultúrnym odlišnostiam príslušníkov veľkého počtu imigrantských kultúr, ktorým majú (musia) byť vďační za prínos k svojmu kultúrnemu obohateniu a rozmanitosti. O tom, akým spôsobom majú (musia) byť vďační, kultúrne obohacovaní, vychovávaní a ako sa majú (musia) správať príslušníci týchto kultúr vo vzťahu ku kultúre našej, európskej a k nám, Európanom, aby sa mohli bez problémov integrovať, multikultúrna výchova mlčí. Inak povedané, multikultúrny systém vyžaduje, aby Európania bez výhrad akceptovali kultúrne odlišnosti a permanentne prehlbovali toleranciu k správaniu príslušníkov iných kultúr nezávisle od toho, či sú tieto kultúry založené na princípe rovnosti občanov pred zákonom, či sú tolerantné, alebo nie, na akom stupni kultúrnospoločenskej evolúcie sa nachádzajú a ako sa ich príslušníci správajú všeobecne, alebo k Európanom konkrétne. V opačnom garde ideológia multikulturalizmu to isté nevyžaduje, naopak, pokiaľ Európania otvorene požadujú od príslušníkov iných kultúr, aby rešpektovali pravidlá kultúry a spoločnosti, ktorá ich veľkoryso prijala a adaptovali svoje kultúrne odlišnosti tak, aby ich bolo možné tolerovať, považujú to multikulturalisti a nimi infikovaní príslušníci iných kultúr rovno za rasistický prejav nenávisti, diskrimináciu, netoleranciu, xenofóbiu a ďalšie „izmy a fóbie“ Európanov k „inakosti“ príslušníkov iných kultúr, či subkultúr. Dokonca už len požiadavka Európanov o toleranciu ich vlastnej kultúrnej „inakosti“ a práva žiť na svojom vlastnom území po svojom, je považovaná za rasizmus, diskrimináciu, netoleranciu, xenofóbiu atď. Európanov k „inakosti“ príslušníkov iných kultúr, či subkultúr. Z princípu multikulturalizmu výlučne príslušníci iných kultúr majú právo určovať pravidlá súžitia, pokiaľ toto právo úplne nedosiahnu, dovtedy sú kultúrne, rasovo, sociálne a inými nespočetnými spôsobmi utláčaní, diskriminovaní a vykorisťovaní. O problematike dosiahnutého stupňa kultúrnospoločenskej evolúcie a kompatibility kultúr sa vážne ani nediskutuje, lebo je v priamom rozpore s bazálnym princípom kultúrneho komunizmu  rovnosťou všetkých kultúr.

Teoreticky je ideológia multikulturalizmu a z nej odvodená multikultúrna výchova nádherná a úžasne príťažlivá cesta k vybudovaniu kultúrneho komunizmu - ďalšieho svetlého zajtrajšku pre všetky kultúry a ich príslušníkov. Táto ideológia však v praxi z vyššie uvedených dôvodov pôsobí na európsku spoločnosť a kultúru takým deštruktívnym a destabilizačným spôsobom, že jej kolaps je nevyhnutný. Každodenná realita Paríža, Malmö, rómskeho Slovenska atď. to jednoznačne potvrdzuje. Z hľadiska ideológie multikulturalizmu samozrejme za všetko môžu rasistickí, netolerantní, diskriminační, xenofóbni a inými kultúrnymi, či charakterovými neduhmi postihnutí Európania. Prečo je to tak má svoju zvrátenú logiku. V rámci budovania spoločenského systému kultúrneho komunizmu má kultúra Európanov a Európania postavenie buržoázie, čiže varianty triedneho nepriateľa, ktorý „utláča a vykorisťuje“ všetky ostatné kultúry, rasy, etniká, komunity atď., preto stojí z princípu kultúrneho komunizmu v podstate ako kultúrny zločinec a vyvrheľ mimo zákon. Práve z tohto postavenia európskej kultúry a Európanov vyplýva „etika“ konania multikulturalistov, ostatných rás, etník, menšín, komunít a imigrantov (výstižnejšie povedané dobyvateľov, kolonistov) z iných kultúrnych okruhov voči nim. Interpretované marxleninským spôsobom: „utláčané a vykorisťované“ menšiny a komunity každého druhu (proletariát) sa môžu úspešne multikultúrne rozvíjať len vtedy, keď bude eliminovaný „utláčateľ a vykorisťovateľ“, čiže európska kultúra a jej nositelia, Európania (buržoázia), len vtedy môže byť dosiahnutá skutočná „rovnosť a spravodlivosť“ v postavení príslušníkov všetkých kultúr, rás, etník, pohlaví, sexuálnych orientácií atď. „Utláčaní a vykorisťovaní“ musia preto zvrhnúť „utláčateľov a vykorisťovateľov“ aby mohli nastoliť nový, multikultúrny variant diktatúry proletariátu. Multikulturalisti, pokračovatelia „Frankfurtskej školy“ a „Novej ľavice“ vytvorili naozaj brilantný postup vymývania mozgov, aby to Európania a hlavne ich mládež nepostrehli. Multikultúrna revolúcia sa preto uskutočňuje pod heslami slobody, demokracie, rovnosti, ľudských práv, sociálnej spravodlivosti, boja proti rasizmu, diskriminácii, netolerancii, xenofóbii, homofóbii, islamofóbii, extrémizmu a ďalším nekonečným „vinám a neduhom“, z ktorých je obviňovaná exkluzívne európska kultúra, civilizácia a Európania. Také niečo zďaleka neexistovalo ani v dobách najtvrdšej „normalizácie“ po roku 1968. Ostatne, vtedajšia mládež aj bežní občania nemali vymyté mozgy a ich „kultúrny nepriateľ“ boli ZSSR, KSČ a ich komunistická ideológia, ktorej, zatiaľ úspešným pokračovateľom je multikulturalistická ideológia kultúrneho komunizmu.

Hostiteľská väčšinová európska kultúra je v podstate len jedna, čiže v rámci multikultúrnej spoločnosti je relativizačne (nie relatívne) len jednou menšinou z veľkého počtu kultúr, ktorým sa, z hľadiska kultúrneho komunizmu, logicky musí prispôsobiť. Technicky je to však nemožné, napokon by sa museli podriadiť všetci všetkým a všetci by riadili všetkých, čo je dokonalá anarchia a chaos. Z uvedeného vyplýva, že VŹDY musí existovať nejaká dominantná kultúra (v dobách „totality“ to bolo marxleninské učenie). Multikulturalizmus je však len náhradka marxleninizmu, preto multikulturalisti, aby neporušili otvorene samotný princíp ideológie multikulturalizmu, uzavreli podivnú alianciu s islamom, ktorý postupne získava v Európe dominantné postavenie, islamizuje ju, samozrejme pod humanistickým heslom boja proti islamofóbii. Pokiaľ to Európania nie sú ochotní akceptovať, či už z dôvodov pochopenia podstaty a charakteru multikulturalizmu, alebo len inštinktívne, tak sú, rovnako ako ich kultúra rasistickí, netolerantní, diskriminační, xenofóbni, či postihnutí inými kultúrnymi a charakterovými neduhmi nezávisle na tom, ako sa voči nim správajú príslušníci ostatných kultúr a akej kvality sú ich kultúry. Na tomto paradoxe je založené samotné fungovanie spoločenského systému multikulturalizmu, ktorý je v nerelativizačnej realite obyčajnou brutálnou totalitnou diktatúrou menšín a komunitárneho práva nezávisle od jej krásneho obalu. Bez diktatúry je multikulturalizmus absolútne nefunkčný. Kultúry mimo európsky civilizačný okruh multikulturalizmus budovaný na ideológii kultúrneho komunizmu nepoznajú, je mimo dosah ich chápania, preto sa ich príslušníci podľa toho aj správajú; oprávnene pohŕdajú Európanmi, ich kultúrou a civilizáciou, ktorú považujú za úpadkovú a menejcennú. Ako si multikulturalisti predstavujú pokračovanie podivnej aliancie s islamom po nadobudnutí jeho dominantného postavenia v Európe mi nie je jasné. Vzhľadom na mierumilovnosť a tolerantnosť islamu multikulturalisti pravdepodobne konvertujú a s nadšením zavedú šarí´u, ako najväčší výdobytok multikulturalizmu. No nekúp to, ty zadubený, spiatočnícky a rasistický Európan!

Benjamin Kuras napísal: „Politická korektnosť by sa dala najjednoduchšie popísať ako myšlienková tyrania voči normálnej väčšine, fungujúca tak, že predstiera ohľaduplnosť a súcitnú láskavosť voči všetkým možným nenormálnym menšinám, ktoré vníma ako tak či onak znevýhodnené, a musí ich preto zvýhodniť. Tých si dokáže navymýšľať toľko, až z nich urobí privilegovanú väčšinu a z normálnej väčšiny znevýhodnenú menšinu". K tejto definícii musím doplniť, že sa to týka aj „normálnych“ menšín. Podľa politicky nekorektnej metodiky vyvinutej v USA, v priemernej „multikultúrnej“ krajine západného typu počet príslušníkov utláčaných, diskriminovaných a vykorisťovaných menšín a komunít trojnásobne prevyšuje reálny počet obyvateľstva, čo dokazuje platnosť definície pána Kurasa. Pokiaľ preložíme politickú korektnosť a multikultúrny newspeak do zrozumiteľného jazyka, tak rasizmus,  diskriminácia, netolerancia, xenofóbia a iné kultúrne, či charakterové neduhy Európanov, je ich rovnaké konanie a správanie sa ako neEurópania, alebo aj len nesúhlas a averzia ku konaniu a správaniu sa neEurópanov voči nim. Ešte stručnejšie povedané, rasizmus Európanov je aj ich odpor voči rasizmu neEurópanov. Aby kultúrny komunizmus mohol reálne fungovať, musel byť prijatý aj hodnotový systém postmoderny, ktorým je pluralita a relativizácia hodnôt. Jediným univerzálnym hodnotovým kritériom postmoderny je negácia všetkého, čo dosiahla európska kultúra a civilizácia na základe akceptácie exkluzivity jej nekonečnej historickej viny za nekonečný „útlak, vykorisťovanie a príkoria“, ktoré spáchala na ostatnom ľudstve. Z tohto dôvodu sú všetky ostatné kultúry a ich príslušníci pre Európanov a ich kultúru „obohacujúce a naplňujúce rozmanitosťou“. Inak povedané, všetko, čo je hodnotné u menšín, ako kultúrna, rasová, národnostná a iná identita, ako aj hrdosť na ňu, je u Európanov opovrhnutia hodný rasizmus, nacionalizmus, extrémizmus atď. Európania sú tak povinní obdivovať a prijímať všetko cudzie a pohŕdať a zavrhovať všetko svoje, aby boli schopní „obohacovať sa a napĺňať rozmanitosťou“. Pokiaľ tak nerobia, páchajú ťažký multikultúrny zločin.

Budovanie systému privilégií, špeciálneho zaobchádzania a ochrany „sociálne a inými nekonečnými spôsobmi utláčaných, diskriminovaných a vykorisťovaných menšín a komunít“ je prakticky najdôležitejšou agendou EÚ. Samozrejme, všetko sa deje na úkor európskych majorít. Multikulturalizmus tak ideologicky len vymenil objekt „útlaku a vykorisťovania“. Zo „starého marxistického proletariátu“, čiže utláčanej a vykorisťovanej väčšiny na čele s jej avantgardou – komunistickou stranou sa stal „utláčateľ a vykorisťovateľ“ „nového multikultúrneho proletariátu“, čiže „utláčaných a vykorisťovaných“ menšín, ktorých z utrpenia môžu vyslobodiť len „avantgardné“ Elity. Prakticky tak došlo k výmene proletariátu, konečne sa podarilo vymeniť ľud, pričom „ľavicová verchuška“ splynula s Elitou. EÚ tak prakticky pod agendou rovnosti a iných „humanistických“ hesiel buduje paradoxne hierarchický systém podobný feudalizmu, v ktorom majú európske majority postavenie poddaných a minority, na čele s Elitami majú postavenie feudálov. V praxi to v podstate funguje takto: pokiaľ pán zbije poddaného, je všetko v poriadku, je to jeho právo, pokiaľ poddaný zbije pána, spáchal zločin, ktorý musí byť potrestaný. Typickým príkladom týchto praktík je vzťah Gádžov a Rómov. Pokiaľ Rómovia KOLEKTÍVNE tyranizujú Gádžov (ako ukazuje prax, vedie ich k tomu nielen ich kultúrna odlišnosť, ale aj rasová nenávisť ku Gádžom, ktorou ich nainfikovali multikulturalisti – presvedčili Rómov, že rasistickí Gádžovia ich neustále bezdôvodne diskriminujú a ubližujú im len preto, že sú Rómovia a inej farby pleti) a tí k nim potom pociťujú KOLEKTÍVNE averziu, či jednotlivo dokonca nenávisť, tak je to automaticky rasová nenávisť a netolerancia Gádžov ku kultúrnej a rasovej odlišnosti Rómov. Pokiaľ Gádžom stečú nervy a Rómom otvorene kladú odpor, tak je to už rovno rasistický zločin z nenávisti, čiže priamo vzbura proti „multikultúrnym“ Elitám. Samozrejme, bežná realita je oveľa pestrejšia, v populácii bežných poddaných sa nájdu osvietenci, zbojníci aj lumpi nazývaní moderne radikáli, extrémisti, neonacisti, skíni a podobne, principiálne však slúžia menšiny a komunity ako dôležitý nástroj na udržanie „poddaných“ Európanov v poslušnosti a viere v spravodlivosť multikultúrneho spoločenského systému. V systéme multikulturalizmu sa tak dôsledok stáva príčinou, obeť páchateľom a šarlatánstvo vedou. Divide et impera – to je základ politiky multikulturalizmu. 

Multikulturalizmus existuje v dvoch formách  ako multikultúrnosť (multikulturalita),  čiže daný stav procesu kultúrnospoločenskej evolúcie a ako spoločenský konštrukt sociálneho inžinierstva založený na ideológii kultúrneho komunizmu. V princípe sa však nejedná o dve formy toho istého javu, ale o dva diametrálne odlišné javy natlačené do jednej formy. Pokiaľ formu rozbijeme (tak som urobil), vzniknú dva samostatné javy a ich formy, ktorými je nutné zaoberať sa samostatne a vzájomne ich porovnávať (tak som urobil). V svojej knihe už požívam multikultúrnosť (multikulturalitu) a multikulturalizmus ako samostatné pojmy pre dva rôzne javy a k tomu aj príslušnú novú terminológiu. V tomto traktáte sa snažím používať súčasnú terminológiu tak, aby nedošlo k väčšiemu zmätku. V rámci postmodernej plurality a relativizácie hodnôt je absencia schopnosti diskriminácie (Rozlišovanie, čiže pojem z informatiky interpretujúci fungovanie živých systémov. Znevýhodnenie a diskriminácia sú dva diametrálne odlišné pojmy a javy) medzi týmito formami multikulturalizmu príčinou multikultúrneho harašenia idealistov, fanatikov z radov užitočných idiotov, zbabelcov a zapredancov v službách mocenských a ekonomických záujmov Elít. Multikultúrnosť (multikulturalita) je historicky relatívne ľahko pochopiteľná, preto sa zaoberám výlučne rozborom multikulturalizmu, čím reagujem na rasistickú mediálnu a legislatívnu smršť multikulturalistov proti európskej kultúre a Európanom. Keďže som Slovák aj Európan, tak to pokladám aj za útok proti mne a urážku môjho národa, mojej hrdosti a cti, čiže to oprávnene beriem osobne. Za zlomok invektív proti Európanom a ich kultúre sú schopní moslimovia a ich duchovní v mene svojho náboženstva mieru a tolerancie vraždiť (Theo van Gogh) a vydávať fatwy (Salomon Rushdie). Zatiaľ sa Európa natoľko multikultúrne nezbarbarizovala, aby Európania začali používať takéto archaické metódy riešenia vecí hrdosti a cti, hoci to, vzhľadom na situáciu v Európe, začína byť veľmi inšpirujúce. Zatiaľ nie sú multikulturalisti súdení, napriek nimi preukázateľne spáchaným a naďalej permanentne páchaným zločinom na európskej kultúre a na Európanoch. Zatiaľ majú navrch multikulturalisti, ktorí prostredníctvom antidiskriminačného zákona, zákona proti extrémizmu a ďalšími Bruselskými rasovými zákonmi (typu zákonov proti zločinom z nenávisti, predsudkov atď.) eliminujú svojich oponentov rovnako, ako v minulosti nacisti, boľševici, inkvizítori, v súčasnosti aj minulosti džihádisti a ďalší obrancovia a šíritelia „pravej viery“. Európania majú v súčasnosti prakticky rovnaké postavenie ako Židia za Hitlera, čiže z princípu multikulturalizmu sú vinní za všetko zlo v Európe aj vo svete, a preto podradní všetkým ostatným kultúram a rasám (Tobias H?binette, švédska ľavica EXPO, rok 1996). Ideológia multikulturalizmu je tak paradoxne sama založená na princípe nenávisti k európskej kultúre, civilizácii a Európanom a nielen spĺňa, ale dokonca ďaleko prevyšuje všetky morálne aj legislatívne kritéria, na základe ktorých by ju a jej šíriteľov bolo možné postaviť mimo zákon v zmysle zákona o hanobení rasy, národa, náboženského presvedčenia atď., podpory a propagácie hnutí smerujúcich k potláčaniu ľudských práv a slobôd, zločinu genocídy, ako aj ďalších početných zločinov.

Ideológia multikulturalizmu je principiálne rovnaká ako nacistická, prispôsobila sa však dobe, prevzala kamufláž neomarxistickej agendy menšinových, ľudských a iných práv, rovnosti atď., takže jej zvrhlosť nie je na prvý pohľad opticky viditeľná ako u priamočiarej ideológii nacistickej. Obidve ideológie sú v svojej podstate ľavicovoextrémistické, slúžiace korporatívnym elitám, čiže veľkému biznisu, ktorý ostatným obyvateľstvom, rétorikou a legislatívou kto koho a ako utláča, diskriminuje, vykorisťuje a robí príkoria, len manipuluje. Až pochopenie postavenia Židov v nacistickom Nemecku a vtedajšej Európe mi otvorilo oči, až potom som dokázal analyzovať postavenie Európanov v súčasnej multikultúrnej Európe a vo svete. Tak, ako sa všetci Nemci za nacizmu stali so svojim aj bez svojho pričinenia rasistickí antisemiti, zločinci a agresori, rovnako sa v multikultúrnom spoločenskom systéme stali rasistickí antieuropanisti, zločinci a agresori všetci multikulturalisti a so svojim aj bez svojho pričinenia aj všetci príslušníci iných kultúr, rás, národov, etník atď. Výnimku tvorili a tvoria len odporcovia týchto systémov. Multikulturalizmus, ktorý už odmieta veľká väčšina Európanov, je zámerne vulgarizovaná rovnostárska ideológia, funguje ako Prokrustovo lôžko a jej výsledkom budú zákonite len rieky krvi (Enoch Powell, rok 1968) pokiaľ nebude včas zvrhnutá. Boj proti multikulturalizmu, multikulturalistom a návratu do stredovekej doby temna je preto legitímnym národnooslobodzovacím bojom, reconquistou, národov Európy proti barbarským dobyvateľom, kolaborantom a tmárom, teda bojom za skutočnú slobodu, rovnosť a demokraciu. Pre začiatok by stačilo zriadiť európsku variantu ADL (Anti Defamation Legue). 

odkaz

5262 čtenářů | 
HodnoceníHodnoceníHodnoceníHodnoceníHodnocení
Tisknout článek Poslat článek e-mailem
Vaše hodnocení: 

Zde můžete nastavit své hodnocení

Přihlášení uživatele
Jméno:
Heslo:

Zasílání upozornění
Čtěte také

Eurabia.cz

Poslanec SPD a zkušený ex-diplomat Kobza analyzuje krizi kolem útoků na saúdskoarabskou rafineriíDnešní Londýn - dav v černém zahalených muslimek oslavuje multikulturalismusNěmecka vláda utratila zhruba 125 milionu korun, aby zaměstnala dva syrské uprchlíky ... Muslimové ve Skotsku usiluji zákeřný způsobem o zrušeni zákazu ženské obřízkyMiliardový byznys s ilegální imigrací a uprchlíky. Reportáž italské TV ukazuje pravdu o migraci

ePortal.cz

Glosy: O zahraniční politice a Andrejově beztrestnostiNaděje pro Izrael? Švédská ministryně zahraničí Margot Wallström odstupuje

euPortal.cz

Je třeba, aby nyní promluvil Putin – a to ještě dříve, než promluví děla. A to proto, že je jen malá naděje na to, že se Rusko bude moci budoucímu střetu vyhnout. Jinak hrozí ArmageddonTakovéto děsivé věci se opravdu dějí v českém zdravotnictví... Čtěte příběhy konkrétních lidí

FreeGlobe.cz

Černý raper integrovaný v Evropě vyzývá k zotročení a zabíjení bělochů (+ video)Špiclovali Židi Trumpa a nasadili na něj odposlechy?

Nezdravi.cz

Co je podstatou stárnutí? Je to cílená autodestrukce? Proč se to vyvinulo? Jak ho zpomalit, anti-aging? Tímto si můžete prodloužit životVeganka tvrdí, vejce jsou pro vaše zdraví horší než kouření. Takto to prý zjistila

euServer.cz

Krutá nemoc Karel Gotta. Pražská kavárna a ubožáci na FB si mohou opět do mistra kopnoutJako republika jsme Koněva prohráli

ParlamentniListy.cz

Profesor od Zelených varoval: Na zemi je moc lidí. Moc skleníkového plynu, omezte hovězí maso. A stavte větrníkyEmir Kusturica potrestán za medaili od Zemana? Na FAMU, kterou proslavil, se prý chystá velká akce progresivních levičáků
Články autora
Průzkum
Má mít Okamura konkurenci? Souhlasíte s názorem sociologa Petra Hampla, že by Okamurovi prospěla konkurence na politické scéně?
Hlasovat můžete kliknutím na odpověď