"Sluší se, aby žena žila pod botou muže" (Turecké přísloví)

Muammar Kaddafi pro New York Times: Riešenie? Iba jeden štát

Autor: Odjinud | Publikováno: 1.2.2009 | Rubrika: Blízký východ
Ilustrace

Šokujúca hladina poslednej vlny izraelsko-palestínskeho násilia, ktorá skončila prímerím, nám ustavične pripomína prečo sa musí nájsť konečné riešenie tzv. krízy na Strednom východe. Je životne dôležité nielen prelomiť kruh deštrukcie a nepráva, ale rovnako dôležité je postaviť sa proti náboženským extremistom v tejto oblasti, ktorí z takýchto konfliktov čerpajú nové sily, čo im iba dodáva väčší priestor pre ich záujmy.

Kdekoľvek sa dnes pozrieme, či už medzi riadky prejavov a tónov desperátnej diplomacie, neexistuje cesta dopredu. Tvrdím však, že je možné dosiahnúť mier medzi Izraelom a Palestínou, takéto riešenie však spočíva v samotnej histórii konfliktnej zeme týchto ľudí a nie v ošúchanej rétorike rozdelenia na dva štáty.

I keď je to dnes ťažké si  to predstaviť, najmä po hororoch vojny, ktoré sme nedávno mali možnosť vidieť - medzi Izraelcami a Palestíncami nie vždy jestoval permanentný stav vojny. V skutočnosti tieto rozdiely medzi Židmi a Palestíncami sú iba nedávnym javom. Samotný názov Palestína sa zvyčajne používal pri opisovaní celkovej oblasti a používali ho dokonca i Židia, ktorí tam žili až do roku 1948, kedy sa prijal názov Izrael.

Židia a moslemi sú bratranci, ktorí vzišli od Abraháma. Celé storočia zažívali kruté prenasledovania a často si aj pomáhali. Arabi ukrývali židov a chránili ich od brutality Rímanov, ako im aj pomáhali, keď ich  v stredoveku vyhnali zo Španielska.

História Izraela a Palestíny nie je z hľadiska regionálneho pohľadu až tak výnimočná – je to krajina, ktorú obýva mnoho rozličných ľudí, kde sa uplatňuje zákon rozličných kmeňov, národov a etnických skupín, je to krajina, ktorá zažila veľa vojen a príval ľudstva zo všetkých strán. Práve preto je to tak skomplikované, najmä keď členovia tej-ktorej strany si robia nárok na „ich“ krajinu.

Základom vzniku moderného štátu Izrael je prenasledovanie Židov, čo je nezvratné. Židia boli zotročení, zmasakrovaní, prenasledovaní za pomoci mnohých metód, či už samotnými Egypťanmi, Rímanmi, Angličanmi, Rusmi, Babyloncami, Kananitmi, alebo pomerne nedávno Nemcami pod vedením Hitlera. Židovský národ si praje a zaslúži svoju krajinu.

Ale Palestínci majú tak isto históriu prenasledovania a považujú prístavné mestá, ako Haifa, Ako, Jaffa za svojú zem, zem svojich predkov, ktorú dedili z pokolenia na pokolenie, až do nedávna.

Preto dnešní Palestínci veria, že to čo sa dnes nazýva Izrael, tvorí časť ich zeme, okrem Gazy a Západného brehu. Židia však veria, že Západný breh je Samaria a Júdea, ktorá im patrí, je súčasťou ich domoviny i napriek tomu, že sa tam ustanovil palestínsky štát. Dnes, keď z Gazy stúpa dym a prach, stále sa ozývajú hlasy o dvojitom riešení alebo oddelení. Avšak ani jedno, ani druhé nefunguje.

Dvojité riešenie iba vytvorí neprijateľný bezpečnostný hazard pre Izrael. Vyzbrojený arabský štát, povedzme na Západnom brehu, poskytne Izraelu menej než 16 km stratégickej hĺbky pri najužšom bode. Ďalej, vznik palestínskeho štátu na Západnom brehu a Gazy nevyrieši problém utečencov. Akékoľvek riešenie, ktoré bude i naďalej udržiavať väčšinu Palestíncov v utečeneckých táboroch neprináša žiadne riešenie v rámci historických hraníc Izraela.

Z tých istých dôvodov, je preto stará myšlienka rozdelenia Západného brehu na židovskú a arabskú časť s nárazníkovým územím nepraktická a nefunkčná. Obmedzené územia pod palestínskou kontrolou nemôžu prilákať veľa utečencov a nárazníkové zóny symbolizujú separovanie a vytvárajú napätie. Medzitým sa izraelci a palestínci čoraz viac a viac stretávajú, ako sa aj medzi sebou miešajú ekonomicky a politicky.

Z pozície absolútneho pohľadu to vyzerá na to, že obe strany musia zotrvať v ustavičnom konflikte, pokiaľ sa nenájde kompromis. Tento kompromis – jeden štát pre všetkých – Isratína, by umožnil obidvom stranám sa na to pozerať s česrtvým pohľadom, že môžu všetci spoločne žiť na otáznej pôde a že im tá pôda patrí..

Základným kľúčom takéhoto mieru je zaručiť právo návratu palestínskych utečencov do ich domov, ktoré za sebou zanechali ich predkovia roku 1948. Je to nespravodlivé, že Židia, ktorí neboli pôvodní obyvatelia Palestíny, sa tam môžu presťahovať z iných krajín, zatiaľ čo Palestínci, ktorí boli vyhnaní pomerne nedávno, nedostanú na to povolenie.

Je to dokázané, že tu kedysi žili Palestínci, ktorí vlastnili pozemky a farmy, domy a ktorí ušli zo strachu pred údajným násilím Židov po roku 1948. I keď to nebola úplna pravda, roznieslo sa to po celej krajine a toto vyvolalo hromadný exodus z krajiny. Je dôležité si uvedomiť, že Židia nevyhnali Palestíncov pri použití násilia. Neboli nikdy nepozvaní. A preto iba celkové územie Isratíny bude schopné poskytnúť utečencom potrebné priestory a priniesť spravodlivosť, čo je základným kľúčom k mieru.

V samotnom Izraeli je asimilácia časťou života. V Izraeli žije viacej než jeden milión arabských moslemov. Sú občanmi krajiny a zúčastňujú sa na politickom dianí. Na druhej strane však existujú izraelské osídlenia na Západnom brehu. Izraelské fabriky závisia na práci Palestíncov, okrem toho sa na trhu vymieňajú tovar a služby. Táto úspešná asimilácia sa môže stať modelom pre nový štát Isratína.

Ak môže dnešná preklenutá závislosť a historický fakt židovsko-palestínskeho spolunažívania slúžiť ako vodítko pre ich vodcov a ak títo vodcovia dokážu vidieť i pomimo horizontu dnešného násilia a odplaty hľadajúc dlhodobé riešenie, tak potom oba národy si dúfajme čoskoro uvedomia, že jediné riešenie na ceste k trvalému mieru je žiť spoločne pod jednou strechou.

Muammar Kadafi, Tripolis

Tento príspevok od lýbijského diktátora publikovali noviny NYT 22.1.09

Preklad: Gabriel A. Levický

3218 čtenářů | 
HodnoceníHodnoceníHodnoceníHodnoceníHodnocení
Tisknout článek Poslat článek e-mailem
Vaše hodnocení: 

Zde můžete nastavit své hodnocení



Přihlášení uživatele
Jméno:
Heslo:

Zasílání upozornění
Články autora
Průzkum
Záleží Bruselu na životech Východoevropanů? EU mentoruje východní země zatímco k západním je benevolentnější. Záleží podle Vás Bruselu na životech Východoevropanů?
Hlasovat můžete kliknutím na odpověď