"Sluší se, aby žena žila pod botou muže" (Turecké přísloví)

Ľudské práva v chápaní moslimov

Autor: Christine Schirrmacher | Publikováno: 13.5.2008 | Rubrika: Islám
Ilustrace

Keď sú kresťania v moslimských krajinách prenasledovaní pre svoju vieru, alebo keď moslimským konvertitom ku kresťanstvu hrozí trest smrti, západná tlač obžalováva islamský štát z porušovania ľudských práv. Súčasne väčšina islamských štátov ratifikovala také deklarácie ako je Všeobecná deklarácia ľudských práv Spojených národov z roku 1948. Ako môžu vysvetliť takéto protirečenie?

V posledných dekádach rôzne islamské organizácie samy formulovali deklaráciu ľudských práv. Napriek tomu je tu jeden zásadný rozdiel voči západným deklaráciam. Pretože na prvé miesto kladú Korán a Šaríju (islamské právo), ľudské práva môžu byť zaručené v týchto krajinách iba v rámci podmienok, vymedzených týmito dvoma zdrojmi a ich nariadeniami. Článok 24 z Káhirskej deklarácie ľudských práv napríklad uvádza, že „Všetky práva a slobody, uvedené v tomto vyhlásení sú podriadené šaríji“ a článok 25 dodáva „Islamská šaríja je jediným zdrojom pre interpretáciu alebo vysvetlenie každého jednotlivého článku tohto vyhlásenia. Toto zdôrazňuje „historickú úlohu islamskej ummy, ktorá bola vytvorená Bohom ako najlepší národ, ktorý priniesol ľudstvu dobre vyváženú civilizáciu, v ktorej existuje harmónia medzi týmto životom a životom budúcim a kde poznanie sprevádza vieru.“

Čo znamená priorita Koránu a Šaríje pre diskusie o ľudských právach? Tieto dve autority zabezpečujú, že v islamských štátoch ľudské práva existujú iba v rámci obmedzení, vytvorených náboženskými hodnotami islamského zjavenia a sú zaručené iba v rámci určenom Koránom a islamským právom. Sekularizovaný západniar, vychádzajúci z osvietenectva a zvyknutý na oddelenie cirkvi a štátu má ťažkosti v chápaní, že nejaká krajina dokáže odvodzovať svoje štandardy pre politický, sociálny život a verejné a súkromné záležitosti z náboženských noriem.

Ľudské práva alebo povinnosti?

Z tohto dôvodu islamskí apologéti (obrancovia viery) sú vo všeobecnosti presvedčení, že zatiaľ čo Boh má svoje práva vzhľadom na človeka, človek má voči Bohu iba povinnosti. Človek sa musí, napríklad, podriadiť Božej vôli a plniť päť pilierov islamu, zatiaľ čo Boh nemá voči človeku žiadne povinnosti.

Civilné práva pre moslimov a nemoslimov

Islamská kultúra nikdy nepoznala žiadny druh oddelenia štátu a náboženstva, alebo politiky a náboženstva, zatiaľ čo v Starom zákone existovalo určité oddelenie autority medzi kráľom a veľknazom. V islame Mohamed zlúčil vo vlastnej osobe oba aspekty, pričom bol politickým aj náboženským vodcom prvej islamskej komunity. Jeho bezprostrední nasledovníci, Kalifovia, mali tak isto obe funkcie.

V islamských štátoch je islam štátne náboženstvo, o ktorom sa predpokladá, že k nemu patria všetci občania, a ktoré sa pokladá za „princíp, na ktorom je vybudovaný štát.“ Štát je teda nositeľom náboženskej idey a teda je samotný náboženskou inštitúciou. Je zodpovedný za bohoslužby, výuku náboženstva a za šírenie viery.“ Z tohto dôvodu zákon musí rozlišovať medzi civilnými právami moslimov, ktorí sa tešia plnej právnej ochrane, pretože dokázali svoju lojalitu ku štátu svojou príslušnosťou k jeho náboženstvu, a práva nemoslimov, ktorí ako zradcovia sa vzdali práva na štátnu ochranu kvôli svojej „neviere“. V týchto krajinách majú moslimovia vždy viac práv ako nemoslimovia. Nemoslim obvykle nemôže dediť po moslimovi, napríklad.

Zmena náboženstva je velezrada

Byť moslimom znamená byť občanom, požívajúcim všetky legálne práva, zatiaľ čo stať sa neveriacim znamená spáchať velezradu, pretože islam je „podstatným prvkom základného poriadku štátu."

Keď moslim zavrhne svoju vieru, vzbúri sa proti tomuto poriadku a ohrozuje bezpečnosť a "stabilitu spoločnosti, ku ktorej patrí". Martin Forstner vyvodzuje, že "iba ten, kto verí v Boha a božsky zjavený korán a ten kto je poslušný šaríji, je schopný stať sa platným občanom, zatiaľ čo bezbožníci sú nepriateľmi spoločnosti. Opakovaná povinnosť vyznávať vieru – modlením sa piatich denných modlitieb, pôstom počas Ramadánu je médiom, pomocou ktorého sa odovzdáva občianska morálka takže islamský štát spája plné občianske práva s vyznaním pravej viery.“

Keď je islamské právo interpretované v najprísnejšom zmysle, táto štátna funkcia „strážcu“ náboženstva svojich občanov znemožňuje, aby mali ľudské práva prioritu nad islamským právom keď sa moslim vzdá svojej viery napriek deklaráciám ľudských práv. Keď sa moslim dopustí velezrady z moslimského pohľadu je potrebné vyhovieť náboženskému právu a to si vyžaduje potrestanie renegáta. Na druhej strane nemoslim môže mať iba tie práva, ktoré mu povoľuje Korán a šaríja.

Sloboda vyznania nemoslimov

Hoci ústava mnohých islamských krajín zaručuje slobodu vyznania v praktizovaní náboženského presvedčenia, nemoslimovia majú takmer vždy veľké ťažkosti v praktizovaní svojej viery. Moslimovia, ktorí sa stali kresťanmi, dokonca môžu prísť o život. A napriek tomu islamské krajiny prehlasujú, že sú tolerantné a zaručujú slobodu vyznania.

Napriek tomuto faktu, že sloboda vyznania súčasťou práva vo väčšine islamských krajín, ich ústava prehlasuje islam za štátne náboženstvo. Niekoľko iných vier, takých ako judaizmus a kresťanstvo majú istú možnosť existencie, takže sa od ich členov nežiada konverzia na islam, hoci žijú v prevažne islamskej oblasti, ale pred zákonom nikdy nebudú rovní moslimom. Zostávajú občanmi druhej triedy s obmedzenými zákonnými právami a sú podriadení islamskému štátu, ktorý definuje rozsah ich náboženskej slobody (vrátane stavby alebo opravy kostolov, napríklad).

Vo väčšine prípadov židovská alebo kresťanská viera musí byť praktizovaná potichu, pretože „od moslimského občana sa neočakáva, aby zakúšal a neustále odolával misionárskej aktivite iných náboženstiev". Nemoslimské viery, ktoré sú iba tolerované a pod dozorom môžu existovať iba za podmienok stanovených zákonom a inak vôbec nie.

Nemoslimovia majú zakázané urážať alebo zosmiešňovať islam, korán alebo proroka Mohameda, čo sa podľa názoru moslimov stáva automaticky v prípade kresťanskej evanjelizácie. Marocký zákon, napríklad vyžaduje väzenie od šiestich mesiacov do troch rokov, ako aj pokutu od 200 do 500 dirhamov za obracanie moslimov na inú vieru. Zavrhnutie islamu je stále pokladané za zločin zasluhujúci si trest, zatiaľ čo moslim má právo obracať na vieru iných.

Záver: Islamská deklarácia ľudských práv všetkých druhov neustále trvá na autorite islamskej viery a preto môže zaručiť iba tie občianske práva, ktoré sú v súlade s islamom a jeho princípmi. Toto automaticky obmedzuje práva nemoslimov, takže v rámci islamského práva iba moslimovia majú všetky práva, pretože iba moslim je pokladaný za lojálneho občana.

Nemoslimovia majú obmedzené práva, ale je im dovolené existovať. Moslim, ktorý zavrhne svoju vieru, stráca všetky práva, pretože sa pokladá za zradcu svojej krajiny a štátu a môže byť odsúdený na smrť buď v rámci právneho systému alebo svojimi susedmi. Toto je zdôraznené v „Návrhu islamskej deklarácie ľudských práv“, ktorá bola vytvorená na islamskej konferencii v Džidde v roku 1979.

Toto vyhlásenie zakazuje moslimom zmeniť svoju vieru. Neodsúdenie odpadlíka na smrť by mohlo byť urážkou šaríje a teda nemôže byť zaručené, dokonca ani v rámci deklarácie ľudských práv.

Keď sa moslimovia obrátia na kresťanstvo - Apostáza a trest smrti v islame

Má moslim právo opustiť islam a obrátiť sa na kresťanstvo? Je viera súkromná záležitosť, alebo je štát a jeho orgány povinný sledovať ju a kontrolovať? Kresťanstvo a islam pozerajú na túto otázku úplne odlišne.

Na našom „osvietenom“ západe s oddelením štátu a cirkvi je osobná viera jednotlivca jedným z najosobnejších oblastí života - dokonca do tej miery, že mnohí nie sú ochotní zdieľať detaily svojej osobnej viery. Mnohí súčasníci pokladajú svoju osobnú vieru, ktorú si sformulovali podľa svojho presvedčenia nezávisle na cirkvi, pretože "pravá viera", náboženstvo je platnejšie ako náboženstvo tých, "ktorí stále behajú po kostoloch.“

Islamský názor je úplne odlišný: Viera a náboženstvo sú v zásade verejnými záležitosťami, spadajúcimi do právomoci štátu, hoci rozsah kontroly sa mení v závislost  od krajiny. Keď je islam štátnym náboženstvom a skutočným pilierom štátu, od dobrého občana sa očakáva príslušnosť k islamu, odpadnutie je zrada.

Korán o apostáze: Hnev a trest

Púha neviera človeka, ktorý popiera Boha a odmieta sa mu podriadiť je podľa islamu vážnym hriechom. Ktokoľvek vyzná islamskú vieru ale zavrhne ju, je vinný dokonca ešte z vážnejšieho zločinu.

Korán sa venuje apostáze na viacerých miestach. Súra 16:106 zmieňuje Boží hnev a „bolestný trest“ ktorý môže zločinec očakávať. Súra 2:217 varuje proti zavádzaniu veriacich k odpadnutiu, pretože tento zločin je „vážnejší ako vražda.“ Dobré činy odpadlíka nič nezavážia, pretože jeho apostáza nebude odpustená, takže bude uvrhnutý do pekla. Súra 3 :86-91 popisuje jeho odmenu: Kliatbu Boha, ľudí a anielov, nie je tu žiadne vykúpenie, príhovor ani pomoc pre prekliateho. Boh nemôže nijakým spôsobom odpustiť odpadlíkom (4:137), pretože sa stali neveriacimi, zasluhujúcimi zvlášť prísny trest. Je zaujímavé, že okrem večného zatratenia Korán nedefinuje žiadny svetský trest a žiadnu právnu procedúru na potrestanie odpadlíka.

Odpadnutie „pri plnom zdravom rozume jedinca"

Odpadnutie od islamu (arabsky: „irtidad“) znamená dokázané, slobodné odpadnutie od islamu osobou, ktorá sa ako moslim narodila alebo sa na islam neskoršie obrátila. Musí byť pri zmysloch a pri rozume, činiť tak zo svojej slobodnej vôle, nie pod nátlakom, predtým než bude odsúdený. Odpadnutie znamená popretie skutočného boha, Allaha a jeho proroka Mohameda. Islamskí teológovia sa napriek tomu nezhodujú na praktickej definícii odpadnutia. Korán učí o fakte odpadnutia, ale nedefinuje ho presnejšie. Je nevykonanie piatich pilierov islamu (vyznanie viery, modlitba päť krát denne, pôst počas Ramadánu, dávanie almužny a púť do Mekky) odpadnutím?

Ak niekto nemá legitímny dôvod, aby sa nemodlil päť krát za deň a neukazuje záujem zlepšiť sa, Málikovi, Shaafiti a Hanbaliti (tri právne školy islamu) ho pokladajú za odpadlíka, keďže svojvoľné vynechávanie modlitieb sa pokladá za jeden z najvážnejších hriechov. Abu Hanifa (zakladateľ hanafitskej školy) verí, že taká osoba stále môže byť veriacim, ale navrhuje jeho uväznenie, aby sa polepšil vo svojich modlitbách.

Pokiaľ by jednotlivec nezámerne nesplnil jeden z pilierov islamu, nie je pokladaný za odpadlíka. Jeho zabudnutie je stále hriechom, potrestateľným výrokom sudcu. Rozsudok o odpadnutí závisí od slobodného rozhodnutia hriešnika neposlúchnuť.

Odpadnutie je zrada

K odpadnutiu nedochádza iba vtedy, keď sa teoreticky poprie vyznanie islamu, ale tak isto keď dochádza k zanedbávaniu praktizovania viery. Znevažovanie Mohameda, zneužívanie Koránu (spálením alebo znečistením, napríklad) alebo hanobenie jedného z 99 najkrajších božských mien je tak isto odpadlíctvo. Praktizovanie mágie alebo uctievanie obrazov je tak isto pokladané za odpadlíctvo, pretože tieto činy predstavujú modloslužbu. Viera v transmigráciu duší (reinkarnácia) tak isto predstavuje odpadlíctvo, pretože popiera vzkriesenie.

Dokonca aj vstup do cirkvi alebo prejavenie záujmu o kresťanskú vieru je možné pokladať za akt prestúpenia. Predpokladať, že Mohamed mal nejaký fyzický defekt, spochybňovať dokonalosť jeho znalostí, morálky alebo cnosti, alebo hanobiť anjelov tak isto predstavuje odpadnutie. Keďže odpadlíctvo v islame nie je privátnou alebo cirkevnou záležitosťou (zrušením členstva v cirkvi, napríklad) ako je to v západnej spoločnosti, štát musí zasiahnuť. Apostáza je zrada moslimskej spoločnosti („ummy“) a podkopávanie moslimského štátu, pretože islam je oporou štátu a samotným štátom. Apostáza oslabuje a otriasa základmi poriadku spoločnosti – pretože je to zrada, štát ju musí trestať.

Islam vyžaduje za odpadnutie trest smrti

Korán hovorí veľmi málo o právnych trestoch za odpadnutie, ale základ koránskej výstrahy proti nemu je základom islamskej tradície, islamská teológia formulovala smernice pre správanie sa k odpadlíkom a ich potrestaniu. Iba menšina teológov verí, že výstrahy Koránu sa týkajú iba súkromného svedomia, čo nespadá do pôsobnosti štátu. Hnutie Ahmadíja, ktoré je ako sekta prenasledované v Pakistane zamieta trest smrti za odpadnutie.

Súra 4:88-89 varuje pred pokrytcami, zvedenými Bohom. Takí ľudia nemajú nádej na nápravu a predstavujú nebezpečenstvo pre moslimské spoločenstvo, pretože "Želajú si, aby ste sa stali neveriacimi, ako sú sami neveriacimi, aby ste boli rovnakí ako oni (4:89). Text pokračuje „ale ak sa vám obrátia chrbtom, potom ich napadnite a zabite, kdekoľvek ich nájdete, a neberte si ich za ochrancov ani spoločníkov.“

Väzenie ako príležitosť kajať sa

Tento verš je vo všeobecnosti pokladaný za konkrétny príkaz správania sa k odpadlíkovi a vyžaduje trest smrti za prečin. Renomovaný egyptský teológ Muhammad Muhammad Abu Zahra (1898-1974) hovorí o troch prípadoch, kedy moslim môže byť potrestaný smrťou: odpadnutie, lascívnosť, nasledujúca po legálne uzavretom manželstve a akejkoľvek vraždy okrem rodinnej pomsty.

Prikázanie popraviť apostatov napriek tomu nie je odvodené ani tak z koránu ako z islamskej tradície, pretože tradície z Mohamedovho života sú omnoho výrečnejšie: „Zabi každého, kto zmení svoje náboženstvo“ a „Ten kto sa od vás oddelí (alebo zavrhne vieru) musí zomrieť“.

Tradície, týkajúce sa toho, že Mohamed samotný protiprávne zmrzačil a zabil odpadlíkov, ktorý údajne zabil niektorých svojich nasledovníkov. J. Schacht diskutuje o islamskom pokuse ospravedlniť Mohamedove činy, ku ktorým korán neponúka žiadne jasné zjavenie, ktoré by mohlo prikázať taký postup. Iné tradície, ktoré tak isto existujú, v ktorých Mohamed na konci svojho života, po dobytí svojho rodného mesta Mekky popravil dvoch odpadlíkov, ktorí zabili moslima, tak isto aj ďalšieho, o ktorom nie je známe, že by urobil čokoľvek protizákonné:

Posudzujúc podľa zdrojov, trest smrti sa vykonáva na odpadlíkoch od prorokovej smrti, a moderné sunnitské alebo šíítske právo sa vo všeobecnosti zhoduje na tom, že odpadlíctvo, bohorúhanie a zosmiešňovanie proroka alebo anjelov by malo byť potrestané smrťou. Obvinenie z odpadlíctva by malo byť riadne dokázané, napríklad faktom zosmiešňovaním proroka, popieraním nutnosti praktizovania piatich pilierov islamu alebo ak sa obvinený zúčastnil na takých akciách ako je modloslužobníctvo, mágia, zneužitie koránu alebo dezercia k nepriateľom islamu.

Prenasledovanie rodinou

Apostáza je v zásade prečin, stíhaný štátom v prípade vzneseného obvinenia. Niekedy príbuzní dajú prednosť „zmytiu hanby“ samotného odpadnutia alternatívnym „riešením“, takým ako je vyhnanie previnilca z rodiny, krajiny alebo dokonca jeho zabitím.

Keď sa pred sudcom prednesie prípad odpadlíctva, obvykle musí byť potvrdený dvoma mužskými svedkami. Aby zistil vinu, sudca môže požiadať obžalovaného, aby predniesol Vyznanie viery "Niet Boha okrem Alaha a Mohamed je jeho prorok“). Odmietnutie predniesť vyznanie viery sa dá pokladať za dôkaz odpadlíctva.

Odpadlík musí byť plne pri zmysloch a zdravom rozume, ak má byť odsúdený a nesmie sa vzdať islamu pod nátlakom alebo v nadrogovanom stave. Deti a mentálne zaostalí nemôžu byť teda odsúdení za odpadlíctvo vôbec a ženy iba za zvláštnych okolností, hoci sa rôzne právne školy sporia o ich zodpovednosti.

Tri sunnitske školi, Shaafí, Maliki a Hanbali v tejto veci nerozlišujú medzi mužmi a ženami. Maliki žiada posunutie vykonania trestu, ak je žena tehotná alebo kojí. Hanafi umožňuje trest smrti pre moslimských mužov, ale v analógii k Súre 24:2 a 4:15 spolu so šítmi trvajú na procedúre, podľa ktorej by mala byť odpadlá žena uväznená a každé tri dni bitá – alebo dokonca denne, pokiaľ sa nebude kajať – aspoň teoreticky. Otec školy Hanafi, Abu Hanifa navrhol ako trest pre ženy otroctvo. - Toľko ohľadom teórie.

V praxi sa s odpadlíctvo zriedkavo zaoberá súd. Keď moslimovia konvertujú ku kresťanstvu, zdá sa, že sú potrestaní neoficiálne svojimi rodinami alebo dokonca prihliadajúcimi namiesto toho, aby sa obávali rozsudku sudcu. Okamžitá osobná pomsta sa nezdá byť častým následkom proklamácie odpadu od viery moslima. Okrem toho právny proces o odpadlíctve vyvoláva neželanú pozornosť západnej tlače.

Hoci má odpadlík právo na príslušný právny proces, ale v praxi, žiadny moslim, ktorý ho zabije, dokonca aj keď mu tým zabráni zúčastniť sa na procese alebo sa kajať nie je obvinený z vraždy. Vrah dokonca ani nemusí byť oficiálne obvinený, hoci teoreticky konal nesprávne. Nanajvýš, môže byť teoreticky odsúdený za to, že konal unáhlene, pretože nepočkal na akciu zo strany súdneho systému. V očiach moslimskej spoločnosti napriek tomu nevraždil, pretože poprava odpadlíka nie je zločinom.

Sudca sa môže rozhodnúť potrestať vraha, ale iba miernym trestom, alebo dokonca iba napomenutím. Čiže, takto sa odpadlík ocitá mimo zákona bez akéhokoľvek druhu právnej ochrany. To isté platí, ak sa odpadlík dostane na súd, ale neodsúdia ho na smrť. Jeho vrah vykoná iba platný zákon, ako zdôrazňuje islamský právny dogmatik Qader 'Oudah Shaheed, pretože, podľa šaríje je poprava odpadlíka nielen právom, ale dokonca povinnosťou každého moslima. Napriek takýmto tvrdým predpisom nie každý odpadlík je popravený, buď preto, lebo sa mu podarí ujsť, alebo preto, že sa mu okolie vyhrážalo, ale hrozby nesplnilo. Napriek tomu tu môžu byť iné dôsledky:

Strata rodiny, domu a majetku

Či bol odpadlík popravený alebo nie, obvykle sa prijímajú iné opatrenia, ako napríklad konfiškácia jeho majetku. Rôzne právne školy sa líšia v názore na rozsah konfiškácie, niektoré odporúčajú, že môže byť skonfiškovaný celý majetok, zatiaľ čo ostatní dovoľujú konfiškáciu iba toho majetku, ktorý sa nadobudol po prečine. Hanafi povoľuje previnilcovi znovu získať majetok návratom k islamu, zatiaľ čo ostatné tri školy ho po jeho smrti pripisujú štátu.

Pred procesom pravdepodobne stratí svoju prácu a jeho rodina sa ho pokúsi priviesť späť do stáda pomocou moslimského imáma, ale ak to nepomôže, môžu ho zavrieť na psychiatriu alebo vyhnať z krajiny alebo z rodiny.

Jeho manželstvo je automaticky rozlúčené, pretože manželstvo s odpadlíkom je protizákonné, takže mužský konvertita odrazu zistí, že žije v cudzoložstve so svojou vlastnou ženou, ktorá môže byť ukameňovaná na smrť, ak ho odmietne opustiť. Okrem toho, žiadna moslimská žena nemôže byť vydatá za nemoslima. Pokiaľ by sa odpadlík vrátil k viere, musí zopakovať manželský sľub, aby mohol byť znovu legálne zosobášený. Tak isto môže očakávať rôzne následky v oblasti dedičstva alebo vlastníckych práv, pretože odpadlík je obvykle vydedený. Pokiaľ sa presunie do neislamskej krajiny, jeho vlasť ho pokladá za mŕtveho, takže jeho majetok prejde na jeho dedičov.

Odpadlíctvo je rúhačstvom

Moslimskí teológovia sa nezhodujú na tom, či by mal imám previnilca pred odsúdením na smrť vyzvať na to, aby sa kajal. Obvykle odporúčajú napomínanie a navrhujú, aby sa previnilcovi umožnilo kajať sa v istej lehote (napríklad tri dni), ale pokiaľ sa vyskytne pomstiteľ, ktorému sa nechce čakať, nemusí sa obávať trestu.

Škola Maliki zakazuje bitie väzňa počas jeho obdobia premýšľania, ale zakazuje jeho pohreb na moslimskom cintoréne, keď už raz sudca nariadil popravu. Pokiaľ sa bude kajať, znovu sa s ním bude jednať ako s moslimom. Pokiaľ sa už previnilec od islamu odvrátil viac krát, jeho návrat je komplikovanejší. Školy Maliki a Hanbali potom žiadajú popravu napriek zjavnému pokániu, zatiaľ čo Shaafi pokladá každý obnovený návrat k islamu za skutočné pokánie.

Teológovia sa tak isto nezhodujú na rozdiele, ktorý by mohol existovať v prípade odpadlíctva konvertitu k islamu a osoby, ktorá sa narodila a bola vychovaná ako moslim. Tak isto majú rôzne názory na vykonateľnosť trestu smrti na kajúcom apostatovi. Podľa šiítskej teológie pokánie nie je dostatočné na odvrátenie trestu smrti. Toto môže byť dôvod, prečo rozsudok smrti, vyslovený nad Salmanom Rushdiem Ajatolláhom Chomejním v jeho fatwe zo 14 februára 1989 nebol odvolaný, keď Rushdie verejne odvolal svoj rúhačský román "Satanské verše" a oficiálne sa za neho ospravedlnil. Žiadny moslim, narodený v Bombaji a vychovaný v Anglicku nesmie zosmiešňovať buď islam, korán, anjelov alebo proroka Mohameda kým žije, zo strachu aby sa nepotvrdilo jeho odpadlíctvo.

Ukrižovanie alebo sťatie

Islamské orgány žiadajú, aby bol odpadlík od viery – za predpokladu že jeho vina bola dokázaná – sťatý mečom, ale nemal by byť nijakým spôsobom mučený. Sú možné iné metódy popravy. Ukrižovanie je jednou z možností. Tradícia, vysledovaná k Ajši, Mohamedovej obľúbenej žene, si vyžaduje, aby bol odpadlík popravený, ukrižovaný alebo upálený. O kalifovi Omarovi II sa hovorí, že dal odpadlíka priviazať k stĺpu a prepichol kopijou. Otto Spies cituje ďalšie príklady: Možno najznámejším príkladom je odsúdenie mystika Al Halládža, ktorý bol v roku 922 ukrižovaný v Bagdade ako heretik za svoje neortodoxné doktríny.

Ukrižovanie sa nevykonáva iba na  odpadlíkoch. Islamské právo ho tak isto odporúča v prípade násilného prepadu s následnou vraždou alebo zabitím (v arabčine: "qat' at-tariq") mimo hraníc mesta. Rebeli, vodcovia davov a heretici majú byť ukrižovaní tiež. Niektorí teológovia odporúčajú ukrižovanie ako metódu popravy, zatiaľ čo ostatní ho uprednostňujú ako odstrašujúci prostriedok, nasledujúci po poprave.

Podľa islamskej teológie heretik ( v arabčine: "zindiq"), ktorý predstiera, že je moslim je rovnaký ako odpadlík. Škola Malaki a Hanbali vyžaduje túto popravu bez akejkoľvek možnosti na pokánie a nezávisle na pokání, pretože ho pokladajú za pokrytca (arabsky: "munafiq"), čo je silne odsúdené v koráne a preto teda žiadajú ešte väčší trest pre neho ako pre odpadlíka.

Ak sa kajá pred popravou, môže byť pochovaný na moslimskom cintoríne, pretože umrel ako veriaci, popravený za svoj prečin a nie ako neveriaci. Školy Hanafi a Shaafi nežiadajú popravu v prípade pokánia.

Boží zázrak: Islam hrozí odpadlíkovi ťažkými trestami, či už sa stal kresťanom alebo zavrhol náboženstvo ako také. Exil, vydedenie, rozvod, vyhrážky, strata rodiny a práce, hrozby, bitky, mučenie, väzenie a dokonca aj smrť sú realitou pre každého moslima, ktorý sa stane kresťanom, hoci sa nemusia vždy realizovať. Iba zriedkavo sa stáva ten zázrak, že rodina konvertitu akceptuje jeho rozhodnutia alebo sa tiež stane kresťanskou, ale inak je život nového veriaceho v neustálom nebezpečenstve sledovania a prenasledovania.

S ostatnými kresťanmi sa môže stretávať iba veľmi utajene, a nemusí byť schopný nájsť lásku a prijatie, ktoré tak veľmi potrebuje v cirkvi, ktorá sa môže oprávnene obávať moslimských špiónov. Napriek prenasledovaniam a ťažkostiam sa počet konvertitov z islamu rastie trvale tak, že sa zdá, že čím ďalej tým viac moslimov sa stáva kresťanmi.

Boh buduje svoju cirkev na mieste, kde by podľa ľudských predpokladov nemala vôbec existovať. A preto je hlavnou povinnosťou každého kresťana, žijúceho na západe, verejne pripomínať prenasledovanú cirkev a modliť sa za konvertitov a podporovať ich akýmkoľvek možným spôsobom.

Z originálu Human Rights in Muslim Understanding přeložila Esmeralda

 

5774 čtenářů | 
HodnoceníHodnoceníHodnoceníHodnoceníHodnocení
Tisknout článek Poslat článek e-mailem
Vaše hodnocení: 

Zde můžete nastavit své hodnocení



Přihlášení uživatele
Jméno:
Heslo:

Zasílání upozornění
Čtěte také

Eurabia.cz

Astra Zeneca přiznala chybu v testování vakcíny na COVIDNaivní papež: Imigrace prý křesťanství neohrožuje„Pirátka“ Merkel! zuří TurciKde se berou v ČR ilegální imigranti?Turecká ambasáda v Praze podporuje turecké rasisty zakázané v EU

ePortal.cz

Jedním z poslanců, který se tehdy na této nezákonnosti podílel, byl Miroslav Kalousek. Tentýž Kalousek, který se na Vás nyní spolu s Karlem Schwarzenbergem obrací s hanebnou výzvou...Pomozte. Sluníčkáři chtějí vyvolat anarchii a urychlují svou revoluci a totální převzetí moci. Vidíme to v USA a západní Evropě. Buď se budeme bránit, nebo náš svět zanikne

euPortal.cz

V posledních dnech jsme svědky mediální kampaně, podpořené některými politiky „demobloku" a „věčnými petenty" z prostředí Pražské kavárny, proti radní České televize Haně Lipovské...Slováci kvůli tomu, že přijali euro, bohatli 2,25krát pomaleji než Češi

FreeGlobe.cz

Italská mafie vyměkla. Bere i homosexuály a syn jednoho z šéfů je...Kolik zatím stála válka proti terorismu peněz i životů?

Nezdravi.cz

Co je podstatou stárnutí? Je to cílená autodestrukce? Proč se to vyvinulo? Jak ho zpomalit, anti-aging? Tímto si můžete prodloužit životVeganka tvrdí, vejce jsou pro vaše zdraví horší než kouření. Takto to prý zjistila

euServer.cz

Každý, kdo nám bude chtít vnutit migranty, ohrožuje naše životy. Propaganda EU na tom nic nezměníNěmcům jsme nic neukradli, nic jim nedluhujeme. Naopak je to Německo jako nástupnický stát hitlerovské říše, které nám dosud nezaplatilo reparace v původní výši cca 360 miliard

ParlamentniListy.cz

Nebezpečná vakcína? Rychlý vývoj nevadí, ujišťuje odborník. Češi se bojí, bude je nutné informovat, padlo„Odporné.“ Jan Hrušínský málem praskl kvůli ČT. Hon na Zahradila. Ale ten odpověděl
Články autora
Průzkum
Nechali byste se spíše očkovat vakcínou americkou nebo ruskou? Jakou proti-covidovou vakcínou byste se nechali očkovat?
Hlasovat můžete kliknutím na odpověď