Klerik Abu Bakar Bashir, zakladateľ a hlava Pesantren al-Mukhmin z Ngruki, ktorá má základňu v indonézskom meste Surakarta, je známy nielen v juhovýchodnej Ázii, ale po celom svete.
Po bombových útokoch na ostrove Bali bol obvinený, že sa do útoku zaplietol a následne bol odsúdený a väznený. Po predčasnom prepustení minulý mesiac, sa opäť zjavil na indonézskej politickej scéne.
Napriek obvineniam, ktoré boli proti nemu vznesené, vyjadrili mu mnohí Indonézania svoju podporu a stavali sa voči súdnemu procesu skepticky. Argumentovali pritom, že indonézska vláda konala pod nátlakom západných vlád, vrátane USA a Austrálie.
Malajský akademik a komentátor Farish A. Noor nedávno navštívil Pesantren al-Muk min v Solo a stretol sa slo samotným Bashirom. Ďalej uvádzame prepis jeho rozhovoru s Bashirom, ktorý sa konal v indonézskej Bahase.
FN: Práve sme sa vrátili z demonštrácie, ktorej ste sa zúčastnili spolu so študentami z Ngruki a členmi Majlis Mujahidin Indonesia (MMI), Front Pembela Islam (FPI), Front Pemuda Islam Solo (PPIS), Hizbut Tahrir Indonesia (HTI), Partai Keadilan Sejahtera (PKS) a ďalšími. Vo vašom prejave ste sa sústredili najmä na konflikt v Libanone a agresiu Izraela. Kritizovali ste aj slabosť svetových moslimských lídrov. Prečo to došlo až sem? Nedávno sa uskutočnilo stretnutie OIC v Kuala Lumpur a vyhlásenie, ktoré napokon vydali bolo slabé a nepresvedčivé. Prečo sa moslimské vlády obávajú jasne vysloviť a vyzvať na spoločnú akciu? „Dnes nepoznáme ani jedného moslimského lídra, ktorý by mal odvahu a cítil zodpovednosť vo veci obrany moslimov a islamu.“
ABB: To sa dalo od nich očakávať. Čo iné môžu urobiť? Čo iné môžu povedať? Dnes skutočne nejestvuje ani jeden moslimský líder, ktorý by mal odvahu a cítil zodpovednosť za obranu islamu a moslimov, všetci sa boja Spojených štátov a ostatných Západných mocností a sú ich dlžníkmi.. To je presne to, čo nazývame „Wahn“. Náš Prorok nás varoval, že nastane v budúcnosti čas, že moslimská Umma bude veľká počtom, ale malá duchom tak dlho, pokiaľ nebude znovu a znovu pošliapaná.
Arabskí aj Ázijskí moslimskí lídri trpia všetci chorobou, ktorú nazývame „Wahn“. Je to slabosť, ktorú so sebou prináša bohatstvo a privilégiá, ktoré ich postupne zmäkčia. Preto sa nemôžu postaviť proti neveriacim a odpadlíkom a nemôžu byť neochvejní vo svojich výrokoch a politike. Ich láska ku svetu a všetkému, čo prináša znamená len toľko, že dokážu myslieť len na seba. Arabskí vodcovia sa starajú najviac o zisky z ropy a plynu, takže ak hynie Libanon v ich tesnom susedstve, pozerajú radšej na druhú stranu. Keď vraždia ich najbližších susedov, oni sa radšej venujú počítaním vlastných ziskov.
To je dôvod, prečo vždy hovorím, že by bolo lepšie, keby boli moslimovia chudobní. Ropné bohatstvo je naše prekliatie, vďaka nemu sme sa stali slabými a povoľnými. Pozrite sa na Afgháncov počas sovietskej invázie. Patrili k najchudobnejším moslimom na svete a predsa dokázali odolať a držať sa viery a Boha.
Moslimovia musia veriť, že všetka moc, úspech a víťazstvo pochádza len od Boha. Ak On bude chcieť, zvíťazia, bez ohľadu na presily proti nim. Prorok porazil nepriateľov islamu napriek tomu, že mal iba malý počet prívržencov. Viete prečo? Pretože mali na svojej strane najvyššiu moc, samotného Boha. On je skutočná veľmoc. Afghanci nemali sofistikované zbrane, ako Rusi, ale pomocou svojej viery porazili veľmoc. To je pravá príčina, prečo sa neveriaci boja nás - moslimov - vtedy, keď máme vieru aj disciplínu, keď sú naše srdcia silné a naše žalúdky nie sú slabé.
OIC už duch džihádu opustil. Ukážte mi jedného lídra OIC, ktorý dokáže o džiháde hovoriť. Dokonca ani len vodcovia Malajzie a Indonézie ho nemajú - ako teda môžme niečo robiť?
„Zostala nám vôbec nejaká česť, keď nám už nikto nepočúva?“
Jediným moslimským lídrom, ktorému zostalo ešte trochu ducha je váš bývalý vodca Mahathir Mohamad, ktorý vyzýval na bojkot meny USA a ostatných západných krajín. Mal pravdu, keď tvrdil, že moslimské krajiny majú zavrhnúť americký dolár a obchodovať pomocou vlastnej meny. Prečo by sme mali používať dolár aj vtedy, keď obchodujeme sami medzi sebou? Aj keď Mahathir nevyzýval otvorene na džihád, predsa povedal aspoň niečo. Bolo to to najmenšie, čo sme mohli urobiť.
Vodcovia OIC však nemôžu nikdy akceptovať Mahathirov návrh, napriek tomu, že rozprávajú o cti a rešpekte. Aká česť nám ešte zostala, keď nám už nikto nepočúva?
FN: Niektorí môžu argumentovať, že táto slabosť vychádza z obavy, že budú považovaní za „príliš radikálnych“. Ja osobne mám s týmto pojmom problém, pretože verím, že byť radikálny nemusí predstavovať vždy niečo zlé. Napokon Nelson Mandela, Kwame Nkrumah, Jomo Kenyata, Gandhi, Nehru - tí všetci boli svojho času radikálni a nepripúšťali kompromisy v opozícii voči kolonializmu, imperializmu, rasizmu a apartheidu. Prečo by sme teda nemohli byť radikálni aj dnes?
ABB: Máte pravdu, ale slabosť nepramení z miliónov moslimov vo svete. Im nevadí byť radikálnymi, oni sa neboja povedať veci na rovinu, neboja sa protestovať, alebo ísť do džihádu. Slabosť prichádza od prozápadne orientovaných moslimských vodcov, ktorí by chceli vyzerať pekne v očiach Západu a západných médií. Nesmierne sa obávajú, že ich BBC alebo CN N označí za radikálov, a tak zostávajú mäkkí. Problém teda predstavujú moslimskí vodcovia - nie moslimské masy.
Moslimskí vodcovia prijímajú rady západných mocností a inštitúcií, ako je IMF a Svetová banka dokonca aj vtedy, keď je to zlé pre ich krajinu a oni to vedia. Sú to pokrytci a zradcovia islamu a moslimov. Ako však hovoríte, nemali by sme prijať myšlienku, že je zlé byť radikálom. Aj náš Prorok bol radikál - bojoval proti nespravodlivosti vo svojej komunite a bojoval proti feudálnym poriadkom svojej spoločnosti, preto ho nazývali radikálom. Nuž čo? Mali by sme byť na to hrdí!
Mali by sme byť hrdí na to, že náš Prorok prišiel na svet s posolstvom islamu, aby ho zmenil k lepšiemu, nie k horšiemu, alebo aby ho nechal takým, aký je. Aký význam by malo Zjavenie alebo náboženstvo, , ak nič nechcelo zmeniť?
Súčasné západné mocnosti a médiá by nás chceli domestikovať, ako ovce, aby sme boli krotkí a prítulní. Prečo sa však zvieratá domestikujú? Nuž preto, aby nakoniec išli na porážku!
Preto nás nálepkujú ako „radikálov“ , aby nás udržiavali v strachu a pod kontrolou. U našich vodcov sa im to podarilo - tí sú už všetci domestikovaní a vycvičení, aby rozprávali tak, ako to chcú ich západní bossovia.
FN: Kde teda získame vzory pre našu úlohu?
ABB: Jediný vzor, hodný nasledovania je čistý Islam, pretože islam vo svojej pôvodnej podobe bol tvrdý a pevný, nie slabý a prispôsobivý. Islam je jednoznačný a stabilný, prikazuje a vedie k disciplíne - a takí sú aj moslimovia.
Ak sa vrátime ku skutočným praktikám pravého islamu, budeme oveľa silnejší a vtedy sa nás neveriaci budú báť. Preto sa musíme držať šaríje a vrátiť sa ku pravému islamu. Západ sa však snaží oslabiť Islam zvonka aj znútra. Napádajú našich ľudí, robia invázie do našich krajín a znútra nás oslabujú ídeami, ako napríklad sekularizmus, liberalizmus a demokracia. To všetko sa robí so zámerom kontaminovať náš čistý islam.
„Potrebujeme, aby náš štát bol islamský, pod vedením takých islamských vodcov, ktorí sa nebudú báť zaviesť šaríju všade. Inej cesty niet!“
Prečo by sme sa my, moslimovia mali niečo od nich učiť? Islam je dokonalý - na ňom nie je potrebné nič pridávať, alebo meniť. Dokázali sme, že islam bol schopný viesť celý svet v priebehu 14 storočí a počas tejto doby moslimskej nadvlády sme si nemuseli požičiavať myšlienky ako je demokracia od niekoho iného - prečo by sme to teda robili teraz? Pokiaľ moslimovia verili - boli neporaziteľní. Teraz sú to však iba bábky.
Preto voláme po dodržiavaní šaríje tu - v Indonézii. Požadujeme islamský štát - nie iba nejakú formu islamizácie spoločnosti. Chceme, aby náš štát bol islamský, s islamskými vodcami, ktorí sa neboja a sú schopní zaviesť šaríju všade. Niet inej cesty.
FN: Mohli by ste to nejako spresniť? Čo máte na mysli pod „rozhodnutím zaviesť šaríju silou“?
ABB: Islamské zákony sú nemenné a preto je islam pevný. Zákony sa musia dodržiavať spravodlivo, ale pevne, železnou rukou. To platí všade - dokonca aj v rodine.
„Chceme islamský štát, kde islamské právo nebude len v knihách, ale bude vynucované silou a rozhodnosťou. Pre demokratické konzultácie tu niet miesta.“
Pozrite sa na mňa: Som otec rodiny a je mojou povinnosťou železnou rukou presadzovať v mojej rodine dodržiavanie šaríje a to aj robím. Keby sa moje deti nesprávali v súlade s islamom, napríklad by sa nemodlili, potrestal by som ich. Podobne musí konať aj vodca každého štátu: musí tvrdo presadzovať dodržiavanie šaríje, ináč sa za svoje zlyhanie bude zodpovedať na druhom svete. Ak jeho ľud porušuje zákony islamu, kto je za to zodpovedný? Nie je to náhodou práve vodca, ktorý zlyhal pri presadzovaní zákonov Božích? Tu v Indonézii máme také zákony, ale ich dodržiavanie nikdy nebolo prísne presadzované, takže je to vlastne posmech islamu a šaríje.
Chceme teda islamský štát, kde islamské zákony nie sú iba v knihách, ale dodržiavajú sa a tvrdo sa presadzujú. Demokratické konzultácie tu nemajú miesto. Šaríja je pevne daná, prečo by sme teda mali okolo nej diskutovať? Potrebujeme ju len rázne aplikovať!
Práve teraz sa pracuje na dodatkoch ku indonézskej ústave, zákonného rámca Indonézskeho Islamského štátu, v ktorom budú islamské zákony tvrdo presadzované. Indonézania si musia uvedomiť, že niet islamského štátu bez tvrdého presadzovania islamských zákonov. Bez toho je to iba prázdny rozhovor o ničom.
FN: Aký je váš názor na vodcovské postavenie Islamu tu, v juhovýchodnej Ázii? Kedysi ste kritizovali vodcov Indonézie a Malajzie. V čom, podľa vás zlyhali?
ABB: Ako môžte sami vidieť, v Indonézii vládne chaos. Sme veľmi bohatá krajina s množstvom prírodných zdrojov a dobrými ľuďmi, ktorí by chceli žiť slušným životom. Pozrite sa však, ako korupcia zničila našu krajinu. Mali by sme byť bohatou krajinou, ale súčasní indonézski vodcovia ju oslabili a spravili závislou na vonkajšej pomoci. Splácame dlhy, namiesto toho, aby sme sami poskytovali úvery! Naši vodcovia v časoch Orde Baru (bývalého prezidenta Suharta), boli sekulárni, proamerickí a skrz-naskrz skorumpovaní globálnymi kapitalistickými mocnosťami.
„Ako môže Malajzia podpísať dohovor o voľnom obchode s USA a Japonskom? Sú to predsa krajiny neveriacich!“
Čo sa týka Malajzie - môže byť na tom hospodársky lepšie, ale vaši vodcovia sú slabí. Badawi síce pochádza z rodiny ulemu, ale jeho viera je slabá a slabý je aj jeho duch. Ako môže Malajzia podpísať dohovor o voľnom obchode s USA a Japonskom? Veď sú to krajiny neveriacich! Dnešná Amerika je nepriateľom moslimských štátov a podporuje Izrael! Pre islam je Amerika jednoznačne kafir harbi (neveriaci nepriateľ) a my moslimovia sme povinní prerušiť s takým nepriateľským štátom ihneď všetky spojenia, ekonomické aj diplomatické.
Aj Anwar (Ibrahim) je človek, ktorý nerozumie dostatočne islamu. Ako môže vôbec hovoriť o dialógu s USA a Západom? Aký dialóg s vrahmi moslimov? Anwar sa mýli vo svojich názoroch na Západ a na židov. Židia sú prefíkaní a nemožno im veriť, ako je už napísané v Koráne. V súčasnosti robí Amerika Izraelu iba somára, pričom v USA de facto vládne Izrael.
Ako môžme viesť dialóg o mieri v arabskom svete, pokiaľ jestvuje Izrael? Izrael nemôže ani snívať o mierových hraniciach, pretože Izrael nemá právo na existenciu, nemá právo vôbec tu byť. Je to Palestínska zem, patriaca Palestíncom. Ako môže nejaký moslimský vodca povedať, že Izrael má právo na bezpečné hranice? Predovšetkým Izrael by nemal byť tam, kde je!
FN: Existuje vôbec nejaká cesta na vedenie dialógu?
ABB: Islam pozná iba jednu cestu - a to je cesta Islamu. Pokiaľ my, moslimovia, žijeme v islamských štátoch a nie v sekulárnych demokraciách, je dialóg so štátmi neveriacich zbytočný. Ak chcete viesť dialóg s moslimami, musia byť najskôr moslimovia vo svojom štáte pevne u moci, podľa vlastných predstáv. Ak moslimská vláda nepresadzuje prísne dodržiavanie šaríje, musí sa vymeniť. Pokiaľ vláda nejde priamo proti islamu, dokážeme ju tolerovať, ale keď sa postaví proti šaríji, musíme sa jej postaviť.
Keď naša vláda spolupracuje s nepriateľskými štátmi neveriacich, nie je to proti princípom islamu? Ak vediete dialóg so štátmi, ktoré sú protiislamské a zabíjajú moslimov, ako sa môžte označovať za islamský štát?
Je povinnosťou každého moslima postaviť sa proti vláde, ak vedie dialóg s našimi nepriateľmi. V koráne (súra 60:9) je napísané, že tí, ktorí sú proti islamu sú naši nepriatelia a musíme proti nim bojovať. Takže skôr než začať dialóg s neveriacimi, musíme spustiť džihád proti naším vlastným pokryteckým a odpadlíckym vládam, ktoré idú proti princípom islamu.
FN: O akom type vodcov moslimov hovoríte? Akých moslimských vodcov by ste chceli vidieť?
ABB: Všetky odpovede poskytuje islam. Ako hovorí učený Ibn Taymiyyah vo svojej knihe Kitab Fatawa: Islam má dve časti: Korán a meč.
„Ak Prorok niesol oštep, my dnes ponesieme M-16“
Korán obsahuje všetky návody, pravidlá, normy, zákony a tresty, ktoré potrebujeme pre život. Presadzovanie šaríje je práve tým mečom, o ktorom hovoríme. Bez presadzovania šaríje by bol Korán len knihou, plnou slov. Bol by to text, bez praktického zmyslu. Preto musí byť zjavenie uvedené do života a rozhodne realizované.
Pozrite sa na Prorokove sunnah (cesty života). Keď kázal davom, držal v ruke oštep (tombak). Prečo? Bol to symbol moci. Jeho prívrženci vedeli, že to, čo hovorí, myslí vážne, že to nie sú prázdne slová. Myslel vážne to, čo hovoril a to, čo hovoril aj splnil.
Žiaľ, v priebehu storočí islam zoslabol a my sme už zabudli, že Prorok pri svojich kázňach držal v ruke oštep. Oštep bol nahradený palicou (tongkat), ako keby sme my, moslimovia, boli slabí a potrebovali oporu v paličke. Musíme sa vrátiť späť, ku tomuto pôvodnému silnému a mohutnému islamu. Znovu potrebujeme oštep (tombak), tak, ako Prorok. Ak Prorok nosil oštep, tak pre nás je dnes vhodné nosiť M - 16!
„Najbližšie sme sa dostali k ideálu islamského štátu v čase vlády Talibanu v Afganistane“.
Moslimskí vodcovia dnes nedorástli ku Prorokovmu príkladu. Omieľajú prázdne zbožné frázy o islamskom štáte, ale nemajú ani vôľu ani odvahu stvoriť ho.
Na svete nejestvuje skutočný islamský štát - dokonca ani v Saudskej Arábii. Saudi ú pokrytci a priatelia USA; všetci ich vodcovia sú skorumpovaní svetáci.
Najbližšia k ideálu islamského štátu bola vláda Talibanu v Afganistane, ale Američania spolu so svojimi spojencami ju zničili.
FN: Ale Saudi vyhlasujú, že sú ochrancami svätých miest Islamu a všetkých moslimov. Navyše podporujú wahabizmus. Ako to hodnotíte?
ABB: Wahabisti predstavujú iba určitú myšlienkovú školu. Saudský režim využíva wahabizmus pre svoje politické ciele, aby ospravedlnili svoju vládu a mohol kontrolovať ľudí. Príležitostne aplikujú jednu či dve wahabitské myšlienky, ale výlučne pre kozmetické úpravy. Vydávajú zákony o oblečení a spoločenskom správaní, ale kde sú morálne záväzky k džihádu proti nepriateľom islamu? Ako môžu podporovať wahabizmus a byť pritom blízkym spojencom USA, podporovateľa Izraela?
Wahabiti, na druhej strane predstavujú len konzervatívne krídlo islamu, bez snahy o sociálne transformácie. Pozrite sa, čo urobili s islamským hnutím ako je Ikwan´ul Muslimin (Moslimské bratstvo) z Egypta. Odsúdili Ikwan ako revolucionárov a radikálov, rovnako, ako západné médiá!
FN: Snaha jednotlivých skupín moslimov odsudzovať sa navzájom bola od začiatku moslimskej komunity problémom. Prečo je to tak? Prečo moslimovia nedokážu prestať útočiť jeden na druhého?
ABB: Opustili cestu pravého islamu, preto sú rozdelení na mnohé skupiny a myšlienkové prúdy. V hadith sa dozvedáme, ako sa raz Proroka spýtal jeho prívrženec:“ Aká je budúcnosť ummy?“ Prorok predpovedal toto:“ V budúcnosti sa rozrastieme a budeme veľkí čo do počtu, ale slabí ako pena, ako plávajúce bubliny.“ Prívrženec bol šokovaný, keď to počul, ale Prorok nástojil na svojej vízii a hovoril, že moslimovia budú rozdelení a bez vodcu.
„Naše rozdelenie spôsobil Západ svojimi západniarskymi myšlienkami, ako je nacionalizmus a ideológiami, ako je demokracia a sekularizmus..“
Moslimovia si musia uvedomiť, čo to znamená byť súčasťou ummy. Umma je jedna rodina a každý moslim je tvoj brat. Bez ohľadu na farbu, rasu, alebo krajinu odkiaľ prichádza, stále je váš brat, musíte ho podporovať a pomôcť mu vtedy, keď vašu pomoc potrebuje.
Jestvuje však aj opačná varianta. Neveriaci nie sú vaša rodina. Dokonca ani vaši rodičia, ak nie sú moslimovia, nie sú vaša rodina. Sú to neveriaci, nepatria do islamu. Nemôžete ich považovať za členov ummy. Keď zabudneme na našu ummu, stávame sa rozdelenými a slabými. Celému nášmu rozdeleniu je na vine Západ, západné myšlienky, ako je nacionalizmus a západné ideológie, ako je demokracia a sekularizmus.
FN: Ak sa chcete dočkať jednoty, tak musí prísť niekto, kto túto komunitu povedie. Kto teda má právo hovoriť za Islam a v mene moslimov?
ABB: Vodcovia, ktorí môžu hovoriť v mene Islamu a moslimov, môžu byť len tí, ktorých myšlienky pochádzajú z Koránu a hadith. Nie liberáli, ktorí sa pokúšajú používať zdôvodnenie a racionalitu pri interpretácii Koránu. Je to síce teraz v móde, ale je to proti islamu a je to zakázané.
„Intelektuáli a liberáli sa pokúšajú interpretovať Korán podľa okolností, zatiaľ čo sú to práve skutočnosti, ktoré sa musia prispôsobovať Koránu.“
Ako sa môže Korán racionálne interpretovať? Títo intelektuáli a liberáli by chceli interpretovať Korán v súlade s okolnosťami, ale sú to práve skutočnosti, ktoré sa musia prispôsobovať Koránu.
Je zrejmá, že o Koráne nemôžu diskutovať tí, ktorí nedodržiavajú raz a navždy určené pravidlá. V islame neexistuje demokracia, takže sa nepokúšajte interpretovať Korán a meniť Islam na demokraciu, ktorá by vyhovovala vašim potrebám. Božie zákony sú na prvom mieste.Nezáleží na vôli ľudí, aby rozhodovali, čo je správne a ako majú žiť. Namiesto toho sa musia želania ľudí skloniť, aby boli v súlade vôľou Božou. Nepotrebujeme demokraciu, ale Alahokraciu!
Princípy islamu sú nemenné, demokracia v islame neexistuje a niečo ako „demokratický islam“ je tiež nezmysel.
Demokracia znamená shirik (bezverectvo) a je haram (zakázaná). V tomto ohľade nepoznáme kompromis. Tí, ktorí sa vyhlasujú za moslimov a nepodporujú šaríju sú na sto percent náboženskí pokrytci a neveriaci nepatria do islamu. S týmito ľuďmi netreba diskutovať, nie sú viac členmi ummy. Netreba ani načúvať názorom verejnosti - neveriaci, odpadlíci, liberáli, ateisti - sú všetci bezverci.
FN: Ako však môžu tieto postoje viesť ku sociálnym a politickým zmenám? Vy a vaši prívrženci v skupinách ako Majlis Mujahidín Indonesia (MMI), Front Pemuda Islam Solo(FPIS) a ďalší, voláte po islamskom štáte s legálnou ústavou na báze šaríje. Ako to však chcete dosiahnuť v dnešnej Indonézii, ktorá je ústavnou demokraciou?
ABB: Víťazstvo islamu môže prísť iba prostredníctvom dawah (pozvanie k dobrovoľnému prestupu na islam - pozn.prekl.) alebo džihádu, nie prostredníctvom volieb. Preto sa moslimské politické strany nachádzajú na nesprávnej ceste, dokonca aj tie lepšie, ako je napr. Partai Keadilan Sejahter (PKS) v Indonézii, alebo PAS v Malajzii. Pokiaľ ich zvolenou cestou zostáva demokracia, konečným výsledkom môže byť len haram - či nie? Takže ak je demokracia haram, aký typ islamského štátu môže z nej vzniknúť? Čistý islamský štát to určite nebude. Voľby sú celkom zbytočné.
„Islam je tu preto, aby zmenil svet a nie preto, aby svet zmenil islam,“
Boj o islam môže prísť len prostredníctvom krízy a konfrontácie. Islam je tu preto, aby zmenil svet a nie preto, aby svet zmenil islam. Preto tu musí vzniknúť odpor a preto sa nás Západ tak bojí.
Ak by sme prijali západné normy typu demokracie, tak by sme nikdy nedospeli ku „Alahokracii“, ako som už spomínal vyššie. „Alahokracia“ musí nahradiť demokraciu a to sa voľbami nedá dosiahnuť. Tí, ktorí nám oponujú, sú vzdelaní, preto je dawah pre nás tak dôležitý. Musíme im totiž dokázať, že islam je jediná cesta. Ak však oni stále odporujú, a sú vedome tvrdohlaví, alebo ak nám stavajú prekážky, musíme sa im postaviť. Obzvlášť všetci moslimovia,ktorí nám oponujú, sú odpadlíci (murtad) a obzvlášť s nimi je nutné jednať tvrdo. Nemusíme mať o nich obavy, alebo ich ľutovať. Sami si vybrali cestu odmietnutia šaríje, odmietnutia islamu a zvolili si existenciu odpadlíkov.
FN: Ste presvedčený, že džihád za šaríju vyrieši všetky vaše problémy? Vyrieši aj ekonomické a politické problémy moslimských krajín, ako je napr. Indonézia?
ABB: Je to iba prvý krok, ale správny krok. Ekonomické, politické a ostatné problémy sa môžu vyriešiť iba vtedy, keď budeme mať pevne a bezpečne v rukách vodcovstvo, pomocou ktorého zabezpečíme zavedenie a dodržiavanie šaríje v štáte.
Pozrite sa, ako vyzerá náš región teraz: Moslimov zabíjajú v Patani (južné Thajsko) aj v Mindanao (južné Filipíny). Čo v tej veci podnikajú slabí vodcovia Malajzie a Indonézie? Urobili vôbec niečo okrem čítania prejavov a podpisovania dokumentov o mieri? Moslimovia zomierajú - nie v Libanone, ale priamo tu, priamo pred nami. Sú to naši bratia, naši susedia. Ale vlády Malajzie a Indonézie nemôžu urobiť nič. To som mal na mysli, keď som predtým hovoril o chorobe z korupcie a moci. Sú to slabí a zbabelí vodcovia.
„Musíme sa vždy držať cesty Islamu, džihádu v mene šaríje a nikdy sa za nič neospravedlňovať.“
Preto sa musíme vrátiť späť ku pôvodnému, čistému islamu a nasledovať príklad nášho Proroka. Neveriaci sa nikdy neopovážili pohrávať si s naším Prorokom, pretože vedeli, že myslí veci vážne a je odhodlaný. Bol však tiež férový a spravodlivý a keď porazil neveriacich v bojoch a v Mekke a Medine, odpustil im. Odpúšťanie nie je známkou slabosti, ale sily. Musíte však byť najskôr silní, ako náš Prorok. Bol silný, ale nebol arogantný. Moslimskí vodcovia dnes musia byť silní, ako on a pevne stáť na svojej podstate.
FN: To by mohla byť sumarizácia vašej vízie dnešného džihádu? Je to sumarizácia vášho vlastného prístupu k islamu a ku problémom, ktoré sa dotýkajú moslimov?
ABB: Je to islamský pohľad na veci okolo nás. Nikdy nesmieme pristúpiť na kompromis, zaváhať, vzdať sa našim nepriateľom z radov neveriacich. Musíme sa vždy držať cesty Islamu, džihádu v mene šaríje a nikdy sa nesmieme nikomu ospravedlňovať.
Takže súhlasím, že sa dnes nemusíme nikomu ospravedlňovať za označenie „radikál“. Dokonca aj v časoch Proroka ho jeho nepriatelia nazývali „šialencom“! Označenie „radikál“ nie je ani zďaleka tak zlé. Nemusíme sa za to ospravedlňovať, alebo voliť kompromisy v našom džiháde. Dnes nás nazývajú radikálmi, zajtra prídu s niečím iným. Na tieto prekážky budeme narážať vždy, pretože neveriaci sa nás boja, keď začíname byť silní.
Pamätajte na to, že džihád priviedol islam k moci a vybudoval našu komunitu. Islam bez džihádu nemôže existovať. Veď keď chcete vybudovať kapitalistický, alebo komunistický štát, tiež potrebujete džihád - džihád za kapitalizmus, alebo džihád za komunizmus. Prečo by teda moslimovia nemohli mať svoj džihád za islam a šaríju?
Dr. Farish Noor v súčasnosti pracuje v Stredisku moderných orientálnych štúdií v Berlíne. V jeho rodnej Malajzii je známym komentátorom, hovorcom a akademikom.
Aljazeera
z angličtiny přeložila -EC-